Agentúrny text sme o 17:00 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Dlh Slovenska stúpol v druhom štvrťroku na 58 percent výkonu ekonomiky. Dosiahol 41,6 miliardy eur. Za rok tak narástol o šesť miliárd eur.
Ak by nám európsky štatistický úrad potvrdil takýto dlh aj na konci roka, vláda by musela na rok 2015 pripraviť rozpočet bez deficitu.
Výdavky verejnej správy by nemohli byť vyššie ako jej príjmy. Vyplýva to zo zákona o dlhovej brzde. Taký dlh však vláda v rozpočte nepredpokladá.
Predávali dlhopisy do zásoby
Šéf Inštitútu finančnej politiky Martin Filko hovorí, že dlh má ku koncu roka klesnúť o dve miliardy eur na 54,3 percenta HDP. Vlani bol vo výške 52,4 percenta, čo je viac ako 37 miliárd eur.
Dôvod, prečo náš dlh tak v prvej polovici roka narástol, je, že štát si tento rok požičiaval cez dlhopisy viac peňazí, ako musel.
Využil priaznivé podmienky na finančných trhoch, investori nám požičali peniaze za nízke úroky. Hotovostná rezerva, ktorú si vďaka tomu vytvoril, dosiahla šesť miliárd eur, čo je dvakrát viac, ako bola vlani v decembri.
Rezerva je aktuálny hotovostný prebytok, ktorý v danom momente nemusíme použiť na splácanie záväzkov štátu. V druhom polroku má Slovensko podľa ministerstva financií splatné dlhopisy za 1,7 miliardy eur. Aby dlh na konci roka výraznejšie klesol, vláda za časť rezervy predčasne odkúpi aj časť dlhopisov krajiny.
Eurostat sprísni metodiku
Rozpočtová rada predpokladá, že v treťom štvrťroku by dlh mohol klesnúť na 56 až 57 percent HDP, ak sa viac nezadlžia napríklad samosprávy. Upozornila, že koncoročný dlh môže byť vyšší ako 55 percent, lebo Eurostat sprísni o rok na jeseň metodiku.
Ak by pri druhom prehodnotení výšky dlhu povedal, že ho máme nad touto úrovňou, vláda by musela viazať výdavky vo výške troch percent.
