Ukázala to analýza konzultačnej firmy, ktorá skončila v zásuvke.
Viaceré budovy, ktoré patria pod Univerzitnú nemocnicu v Bratislave, sú v zlom stave. Na opravy dá nemocnica ročne milióny eur.
Vizitka
Univerzitná nemocnica
Patria pod ňu: Nemocnica Ružinov, Nemocnica na Kramároch, Nemocnica v Petržalke, Nemocnica Staré Mesto a Geriatrická nemocnica Podunajské Biskupice.Má spolu 2600 lôžok , ročne 90 000 hospitalizácií .V roku 2012 mala 6021 zamestnancov, z toho 1107 lekárov a 2373 sestier.Na mzdy išlo 88 % z príjmov od poisťovní.V auguste 2013 mala dlh v Sociálnej poisťovni 36 miliónov eur .V roku 2012 mala výnosy 145,28 milióna eur, náklady 197,49 milióna, vykázala stratu 52,34 milióna eur.V roku 2011 bola oddlžená sumou 90,16 milióna eur.Je štátnou príspevkovou organizáciou, kontroluje ju ministerstvo zdravotníctva.Od apríla ju vedie Miroslav Bdžoch.
Zdroj: Sociálna poisťovňa, min. zdravotníctva, ročenka Trend.
Univerzitná nemocnica v Bratislave (UNB) je najväčšia slovenská nemocnica. Patrí pod ňu päť veľkých nemocníc na rôznych miestach spojených do jednej organizácie pod kontrolou ministerstva zdravotníctva.
Okrem bežných pacientov v tejto nemocnici končia aj najťažšie prípady z iných zariadení. Pracuje v nej 1100 lekárov, dva razy toľko sestier.
Prevádzka nemocnice stojí ročne dvesto miliónov eur. Štvrtina z toho sa financuje dlhom.
Za minulý rok vykázala stratu päťdesiat miliónov eur. To je asi polovica všetkých strát, ktoré slovenské nemocnice robia.
Koľko sa zbytočne stráca
No mohlo by to byť výrazne menej a to bez toho, aby to jej pacienti pocítili na zhoršených zdravotných službách. Myslia si to analytici Boston Consulting Group, ktorí strávili v nemocnici mesiac a pol.
Podľa ich odhadu by mohla Univerzitná nemocnica v Bratislave, ktorá zastrešuje nemocnice v Ružinove, Petržalke, Starom Meste, Podunajských Biskupiciach a na Kramároch, ušetriť až tri desiatky miliónov eur ročne. Jej strata by sa tak mohla ročne znížiť o vyše polovicu.
Konzultanti spracovali štúdiu, aby vedenie nemocnice aj ministerstiev financií a zdravotníctva, ktoré si ju objednali, vedeli, čo by sa dalo s nemocnicou urobiť. Odhaľuje, aké systémové rezervy sa skrývajú v najväčšej nemocnici a koľko zdrojov sa z nej odčerpáva zbytočne.
Ich zistenia však skončili v zásuvke nemocnice. Informácie zo štúdie sprístupniť odmietla, no denník SME má k dispozícii jej podrobnejšie závery. Konzultoval ich aj s analytikmi z iných poradenských spoločností.
Drahé energie, priveľa kuchárov
Najprv menej náročné príklady - ceny za energie. Univerzitná nemocnica v Bratislave platila v uplynulých rokoch za jednotku elektriny aj plynu viac, ako je bežná trhová cena. A to napriek tomu, že je veľkým odberateľom, ktorý by mal dostať výraznú zľavu.
Problém je v disciplíne platenia faktúr. Obchodníci s energiou sa o nemocnicu nebijú, pretože je o nej známe, že faktúry neplatí načas. Najlepšia ponuka, akú vedela získať, bola preto počas minulých rokov výrazne predražená.
Dnes nemocnica tvrdí, že tento problém riešila. Na prehodnotení zmlúv s dodávateľmi energií sa podľa hovorkyne nemocnice Petry Stano Maťašovskej podarilo ušetriť milión eur.
Vyššie ceny ako ostatné nemocnice boli v bratislavskej univerzitnej aj za upratovanie, keď za štvorcový meter platila viac ako iné koncové nemocnice. Napriek tomu, že pri veľkosti zákazky by sa čakala výrazná zľava.
Slabší výkon vidno aj v jedálni. Kým v súkromnom sektore vydá kuchár aj sto porcií, v štátnom sektore je to 80 jedál na kuchára a v prípade UNB to bolo len 65 porcií.
Najdrahšie striekačky
Oveľa väčšie hodnoty sa strácajú pri nákupe zdravotníckych pomôcok a liekov. Symbolickou ukážkou je desaťmililitrová injekčná striekačka.
Nemocnica ich spotrebuje ročne takmer trištvrte milióna. Za každú dala päť centov.
No martinská nemocnica platí za takú striekačku menej ako štyri centy, nižšiu sumu ako v Bratislave platia všetky univerzitné nemocnice. Hoci jeden cent sa zdá malý rozdiel, v skutočnosti ide o viac ako 20 percent.
Keď sa konzultanti pozreli aj na ďalší zdravotnícky materiál, lieky a krv, ktoré nemocnica spotrebuje, dospeli k záveru, že lepším obstarávaním by sa dala ušetriť asi pätina z celkovej ceny. A to už hovoríme o takmer desiatich miliónoch eur.
Ako problém určili to, že Univerzitná nemocnica slabo využíva možnosť centrálneho obstarávania pre svoje zariadenia. Ak by nakupovala za celok, jej vyjednávacia sila by bola oveľa vyššia.
Tie isté diagnózy, iné lieky
Nemocnica podľa konzultantov veľmi nepracuje s porovnávaním spotreby liekov medzi zariadeniami i jednotlivými lekármi. Tak sa stáva, že dvoch pacientov s rovnakými zdravotnými problémami liečia inými množstvami liekov aj cenovo odlišnými typmi liekov. Podľa štúdie sa použije ten liek, ktorý si vyberie konkrétny lekár.
Nemocnica pritom nevie vyhodnotiť, či drahší prístup naozaj znamená pre pacienta lepší výsledok, alebo ide o vyhodené peniaze v prospech dodávateľov liekov a farmaceutických firiem.
Na objednávkach služieb a tovarov by sa podľa štúdie dalo v nemocnici ušetriť až 15 miliónov eur ročne.
Na druhej strane, je veľký tlak na lekárov a sestry, aby šetrili na zdravotnom materiáli, napríklad pri operáciách.
Iné svety
Hoci sú jednotlivé nemocnice zjednotené do jednej inštitúcie, v mnohom sú odlišnými svetmi. Zatiaľ čo niekde sú postele, prístroje, ale aj lekári využívaní veľmi intenzívne, v iných sotva na polovicu svojich možností. To je ďalšia veľká oblasť, kde nemocnici unikajú zdroje.
Konzultanti porovnali jednotlivé pracoviská v rámci Univerzitnej nemocnice, teda oddelenia v piatich nemocniciach, ktoré pod ňu spadajú. Rozdiely medzi nemocnicami sú mimoriadne veľké.
Napríklad lôžková časť chirurgie v Starom Meste sa využíva na vyše osemdesiat percent, v Petržalke na päťdesiat. A opačný príklad, zatiaľ čo sa lôžka na neurológii v Petržalke a na Kramároch využívajú na osemdesiat percent, v Starom Meste na šesťdesiat.
Keď takto medzi nemocnicami porovnáme dvadsať oddelení, výsledkom je dlhý zoznam výrazných kontrastov v lôžkovej obsadenosti na oddeleniach jednotlivých nemocníc. Ak by si nemocnice medzi seba záťaž rozdelili efektívnejšie, bolo by možné zrušiť nemocnicu v Starom Meste či polovicu Kramárov.
Pravdou je, že pre bratislavskú Univerzitnú nemocnicu platia špecifické pravidlá. Musí mať pre prípad hromadných nešťastí vyčlenenú dostatočnú voľnú kapacitu.
No ak sa porovná využitie jej lôžkových kapacít s podobnými nemocnicami v Nemecku, zistíme, že bratislavská Univerzitná nemocnica využíva kapacity ani nie na sedemdesiat, kým v Nemecku na vyše osemdesiat percent.
Preťažení aj nevyužití
Podobne výrazné rozdiely ako pri obsadenosti lôžok sa ukázali aj v záťaži lekárov a sestier. Napríklad lekári v Ružinove sú pacientmi zaťažení výrazne viac ako tí v Petržalke.
Na jedného očného lekára či chirurga v Ružinove pripadá raz toľko pacientov ako na lekára v petržalskej nemocnici. K údajom o zaťažení lekárov v Podunajských Biskupiciach či Starom Meste sa konzultanti ani nedostali. O niečo menšie sú rozdiely, ak sa porovnáva zaťaženie sestier.
Ak by nemocnice dosahovali aspoň zhruba takú výkonnosť lekárov na všetkých oddeleniach ako tie najlepšie medzi porovnávanými piatimi pracoviskami, ušetrili by sa na mzdách milióny eur. Deväťdesiat percent všetkých zdrojov, ktoré nemocnica dostáva od poisťovní, totiž putuje na platy lekárov a sestier.
Existujú rozumné argumenty, prečo lekári v nemocniciach pod UNB nemôžu byť zaťažení rovnako. Napríklad, že niektoré pracoviská sa viac orientujú na komplikovanejšie prípady alebo sa zameriavajú aj na vzdelávanie medikov či vedu. No aj po zohľadnení týchto špecifík zostane zaťaženosť lekárov v nemocniciach veľmi rozdielna.
Po svojom
Ministerstvo aj nemocnica tvrdia, že aj keď analýzu nevyužili, problém riešia. „Ministerstvo závery analýzy videlo, išlo o zosumarizovanie problematických oblastí, ktoré už na začiatku definovala nemocnica a pracuje na ich odstránení,“ povedala hovorkyňa Zuzana Čižmáriková.
Nemocnica sa chváli tým, že sporné oblasti odhalila aj bez analýzy. „Racionalizačné opatrenia prinášajú výsledky. Výrazné úspory zaznamenala Univerzitná nemocnica vo všetkých nákladových položkách s výnimkou mzdových,“ povedala Maťašovská.
Za prvých osem mesiacov sa nemocnici podľa nej podarilo zlepšiť hospodársky výsledok o polovicu oproti minulému roku. Napriek tomu však výšku aktuálneho dlhu Maťašovská ani po opakovaných žiadostiach nezverejnila. Ubezpečuje však, že na mesačnej báze rastie „podstatne pomalšie“.
