Kaliňák to spochybňuje.
BRATISLAVA. Nemáme povinnosť zverejňovať analýzy úspor zo zrušenia úradov či predaja majetku, pretože sú to len pracovné dokumenty. Aj takto vysvetľuje minister vnútra Robert Kaliňák (Smer), prečo vládne analýzy nemusia zverejniť.
Nemá pravdu.
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám štátu prikazuje zverejňovať akékoľvek dokumenty, ktoré majú. Teoreticky možno žiadať aj o zverejnenie pošty, ktorá im chodí, no museli by s tým súhlasiť odosielatelia.
V USA napríklad zverejnili kompletný obsah pracovnej e-mailovej schránky bývalej guvernérky Sarah Palinovej.
Slovenský zákon dokonca ministerstvám prikazuje, aby automaticky zverejňovali materiály „programového alebo koncepčného charakteru,“ medzi ktoré analýzy reformy ESO nepochybne patria.
V Česku, kde sú súdy s rozhodovaním o práve na informácie ďalej ako u nás, Najvyšší správny súd rozhodol, že úrady musia zverejňovať aj zápisky z interných porád ministerstiev či podklady a poznámky, o ktoré politici opierajú svoje prejavy a tvrdenia.
Byrokrati analýzy poznajú
Nezákonné utajovanie analýz, ktoré Kaliňák označuje len za neštandardné, vysvetľuje najmä tým, že nechce dopredu zverejňovať, aké úrady sa budú rušiť, aby sa proti tomu byrokrati nemohli vzbúriť.
Vyjadrenia viacerých ministerstiev potvrdzujú, že úradníkom sú už analýzy ESO známe. „Na základe analýzy sme zaviazaní robiť úsporné opatrenia,“ reagovala hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.
O analýzy ESO sa opiera aj ministerstvo pôdohospodárstva, ktoré ráta aj s prepúšťaním či spájaním niektorých svojich organizácií.
- Kaliňák: Nechcem, aby nad nami vyhrali, tak tajím (rozhovor)
- Klame, lebo prehral (komentár Konštantína Čikovského)
Postavené na hlavu
„Myslím si, že argument ministra Kaliňáka by obrátil transparentnosť naruby,“ hovorí šéf Transparency International Gabriel Šípoš. Hovorí, že keby platil, vláda si potom hocičo nezverejní, až kým sa to neschváli.
„Áno, niekedy sa zatvoria nemocnice, školy a kopa ľudí príde o prácu alebo sa ich to dotkne. Ale práve to je to, čo chceme mať, aby sa tí dotknutí ohradili a povedali svoj argument prečo nie. To je podstata transparentnosti.“
Súhlasí s tým, že to politikovi sťažuje život. No na druhej strane nevieme, či Kaliňák reformu spravil dobre, či naozaj ruší zlé úrady, alebo úrady, ktoré vedie opozícia. „Ja si myslím, že je úplne v nepráve a že to musí zverejniť,“ dodal Šípoš.
Mikloš čaká humbug
„Neviem, možno na tom argumente niečo je, ale ako úradníci môžu niečomu brániť, keď vláda chce a keď minister vnútra chce,“ pýta sa exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ).
Za zásadný problém Kaliňákovej reformy považuje to, že ju robia úradníci ministerstva vnútra. „Pochybujem, že to bude urobené dobre. Na to potrebujete pohľad zvonku práve preto, že úradníci si sami svoj rybník nevypustia,“ hovorí Mikloš.
Predpokladá preto, že Kaliňákova reforma verejnej správy bude podobný „humbug“ ako v roku 2007. Prvá Ficova vláda malá vtedy v pláne znížiť počty úradníkov v štátnej správe o pätinu, no znížila ich len minimálne.
Mikloš hovorí, že keď sa za druhej Dzurindovej vlády rozhodli pre zásadnú reformu ministerstva financií, urobili medzinárodný tender. Výsledkom hĺbkového auditu potom bolo, že prepustili tridsať percent úradníkov ministerstva.
„Celé sa to robí teraz čudne. Keď sme začali robiť audit na ministerstve, my sme nevedeli, či prepustíme 20 percent, alebo 40 percent úradníkov, ani nebolo naším cieľom za každú cenu znižovať ich počty úradníkov. Procesný audit nám odhalil, ktoré procesy sú zbytočné, duplicitné, kde je prípadne poddimenzované. Ak to chcete robiť naozaj kvalitne, musí tomu predchádzať takáto analýza. Neviem o tom, že by oni takéto analýzy robili,“ povedal Mikloš.
