BRATISLAVA. Ministerstvo životného prostredia chce určiť smer protipovodňovej ochrany do roku 2020.
Kým predchádzajúca vláda Ivety Radičovej predstavila protipovodňový program, ktorý sa zameriaval najmä na zadržiavanie vody krajine prostredníctvom tzv. hrádzok, súčasné vedenie envirorezortu sa plánuje vrátiť ku klasickým protipovodňovým opatreniam v podobe výstavby hrádzí či regulácie tokov.
"Prevencia je lacnejšia ako odstraňovanie škôd. Ministerstvo životného prostredia prichádza s jasnou víziou, ako Slovensku pomôcť v ochrane pred povodňami. Ak sa tieto opatrenia naplnia, Slovensko bude pripravené úspešne čeliť živelnej pohrome, ako bola tá v roku 2010," povedal v pondelok šéf rezortu Peter Žiga (Smer-SD).
Opatrenia, s ktorými počítal predchádzajúci program, označil za nesystémové.
Predpokladané náklady
Nový program protipovodňovej ochrany do roku 2020 by si mal vyžiadať vyše 1,1 miliardy eur. Slovensko chce na tento účel podľa Žigu získať 400 miliónov eur z pripravovaného Operačného programu Kvalita životného prostredia. Zo štátneho rozpočtu by si náklady v budúcich rokoch mali vyžiadať asi 700 miliónov eur. Z vlastných zdrojov majú vodohospodári k dispozícii 55 miliónov eur.
O potrebných financiách má Žiga rokovať s ministrom financií Petrom Kažimírom, či sa mu už niečo podarilo vyrokovať, prezradiť nechce.
Šéf envirorezortu už po svojom nástupe do funkcie avizoval, že by chcel získať viac finančných prostriedkov na protipovodňovú ochranu. Už vtedy rovnako ako dnes poukazoval, že prevencia povodní je lacnejšia ako ich následné riešenie. Protipovodňová stratégia sa sústredí na najviac ohrozené oblasti Slovenska, priblížil Žiga.
Kde hrozia najviac povodne
Generálny riaditeľ Slovenského vodohospodárskeho podniku Marián Supek uviedol, že na Slovensku je v súčasnosti 559 lokalít, kde hrozí riziko povodní. Veľká hrozba záplav je podľa jeho slov najmä na východe krajiny.
Protipovodňové opatrenia sa už realizujú alebo sa majú realizovať napríklad v Bratislave, Komárne, Kolárove, Banskej Bystrici, Leviciach, Šahách, Zvolene, Košiciach, Starej Ľubovni, Poprade, Prešove či Bardejove, ako i v okolitých oblastiach.
Kým niekde sa protipovodňová ochrana realizuje výstavbou mobilných hradení, ako tomu bolo v hlavnom meste, nie všade ich možno podľa ministra Žigu využiť. V takýchto oblastiach sa má siahnuť po klasických vodohospodárskych opatreniach ako spevňovanie a prehlbovanie korýt či úprava brehov.
Protipovodňové plány malo Slovensko aj v minulosti. Posledný, ktorý sa zrušil, sa prijímal v roku 2011 za Radičovej vlády a mal predstavovať nový prístup k protipovodňovej problematike. Mal stáť miliardu eur v horizonte šiestich až desiatich rokov. Na realizáciu opatrení sa preinvestovalo asi 40 miliónov eur.
Predchádzajúci desaťročný program z roku 2001, v ktorom sa malo preinvestovať okolo 600 miliónov eur, sa naplnil asi na 32 percent.
Medzi rizikové oblasti z pohľadu možného vzniku povodní patria horné časti povodia Myjavy a Laborca, povodia Ondavy, Tople, Cirochy, stredná časť povodia Torysy, povodie Popradu, ako aj Krupinice.
Riziko predstavujú aj povodia Kysuce, hornej Oravy, Štiavnice, Slatiny, prítoky Ipľa, povodie Čierneho Hrona, prítoky horného Hrona i povodia malokarpatských tokov či povodia stredného Váhu. Povodne môžu vzniknúť aj na Nitre a jej prítokoch, Žitave a strednom a dolnom Hrone, Rimave, Poprade.
