Poslanci schválili novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní. Firmy žiadajú prezidenta, aby ju nepodpísal. Ak odmietne, obrátia sa na Ústavný súd.Ako vidíme, na hlúposti nemajú v Smere len Vieru Tomanovú, píše Juraj Javorský
BRATISLAVA. Ministerstvo práce, ktoré vedie Ján Richter (Smer), sa opäť inšpirovalo niekdajšou ministerkou Vierou Tomanovou.
Podľa jej vzoru presadilo, aby sa mohli od januára budúceho roku celoplošne rozširovať kolektívne zmluvy vyššieho stupňa.
Ak sa odborári a zástupcovia zamestnávateľov z istého odvetvia dohodnú, že zvýšia o desať percent platy, musia sa dohodou riadiť aj firmy, ktoré v zväze nie sú a s rastom platov nesúhlasili. Stačí, že majú vyše 20 zamestnancov a podnikajú v tom odvetví. Dnes so zvýšením musia súhlasiť.
Návrh na celoplošné zvýšenie miezd môžu predložiť odbory aj zväz.
Odobriť ho musí komisia, kde budú zamestnávatelia, odborári aj ministerstvo. Firmy sú v nej v početnej nevýhode.
Firmy môžu prepúšťať
Čo sa zmeni
Kolektívne dohody budú platiť pre všetky firmy v danom odvetví.
Výnimkou budú tie, čo majú menej ako 20 ľudí, také čo zamestnávajú aspoň desatinu ľudí so zdravotným postihnutím, firmy v úpadku a tie, ktoré podnikajú menej ako dva roky.
Firmy so zmenou nesúhlasia. Požiadajú prezidenta, aby novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní nepodpísal.
Uvažujú, že sa obrátia aj na Ústavný súd.
Český Ústavný súd označil akceptovanie kolektívnej zmluvy bez súhlasu firmy za protiústavné, hovorí Martin Hošták z Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ). Očakáva, že by tak rozhodol Ústavný súd aj u nás.
Aspoň 20 ľudí u nás zamestnáva asi 12-tisíc firiem, zmena sa podľa RÚZ môže dotknúť asi 11-tisíc z nich.
Najohrozenejšie sú tie z východu Slovenska, ktoré majú tesne nad dvadsať ľudí. Zmena zasiahne textilné a strojárske firmy, ale aj maloobchod.
Menšie firmy môžu podľa šéfa personálnej agentúry McROY Group Luboša Sirotu časť ľudí prepustiť, aby boli v skupine, kde zmluvy neplatia.
Malé firmy, ktoré nebudú mať na zvýšenie platov z kolektívnych zmlúv, môžu žiadať zamestnancov, aby prešli na živnosť, varuje Sirota.
Veľké firmy už kolektívne zmluvy majú alebo sú ich platy vyššie, ako by zmluvy žiadali. Problém však bude u ich dodávateľov.
„Pre mnohých dodávateľov dielcov môžu mať nanútené podmienky nepriaznivé následky na vývoj odvetvia,“ tvrdí hovorca automobilky Kia Jozef Bačé.
Hoci Kiu zmena nezasiahne, upozorňuje, že môže zvýšiť ceny produktov ich dodávateľov.
„Zvýšené ceny vstupov môžu ovplyvniť cenu finálnych výrobkov našich automobiliek a znížiť ich konkurencieschopnosť na európskom trhu,“ hovorí Bačé.
Automobilky by si mohli podľa Hoštáka poradiť aj tak, že nebudú brať produkty od slovenských dodávateľov, ale vyberú si firmy z Česka či Rumunska.
Odbory zmenu vítajú
Odborári novelu chvália. Tvrdia, že pomôže ľuďom, aby mali v rovnakom odvetví rovnaké mzdy.
Firmy totiž podľa šéfa Konfederácie odborových zväzov Jozefa Kollára umelo znižovali platy, aby lepšie obstáli v porovnaní s konkurenciou. Mzdy znižujú aj preto, aby dosahovali vyšší zisk, tvrdí.
Kollár je presvedčený o tom, že zmena podnikateľov neohrozí: „Určite nik nebude žiadať zvyšovanie tam, kde by to mohlo spôsobiť problémy.“
Odborári sa o plošné zvýšenie platov snažili už za prvej vlády Roberta Fica. Vtedy žiadali, aby v strojárskych podnikoch stúpli platy o 3,2 percenta. O raste sa s odbormi dohodol zväz, kde nebola ani pätina firiem z odvetvia.
Vtedajšia ministerka práce Tomanová však nestihla toto rozhodnutie podpísať pred parlamentnými voľbami. Jej nástupca na ministerstve Jozef Mihál (SaS) potom zákon zmenil.
