VARŠAVA. Právni experti poľskej vlády spochybňujú súlad navrhovaných zmien v dôchodkovom systéme s ústavou.
Vládny plán, ktorý počíta s prevedením podstatnej časti aktív zo súkromných penzijných fondov na štát, označujú za vyvlastnenie bez náhrady.
Radikálna transformácia penzijného systému "predpokladá odobrať právnickým osobám neštátne aktíva a previesť ich pod štátnu organizáciu, čo znamená klasické vyvlastnenie", uvádza sa vo vyjadrení úradu právneho zástupcu poľskej vlády. Stanovisko zverejnilo v utorok ministerstvo práce na svojej internetovej správe.
Ústava pripúšťa vyvlastnenie iba za účelom, ktorý evidentne zodpovedá verejnému záujmu a len výmenou za náhradu, pričom navrhované zmeny kritérium náhrady nespĺňajú, tvrdia právni experti.
Úrad právneho zástupcu predkladá vláde stanoviská k navrhovaným zákonom a reprezentuje štát v súdnych sporoch. Vyjadrenie úradu premiéra a ministerstva financií, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za prípravu reformy, sa agentúre Reuters nepodarilo získať.
Zmiešaný dôchodkový systém, v rámci ktorého pracujúci odvádzajú časť príspevkov do súkromných fondov, zaviedlo Poľsko v roku 1999.
Vláda premiéra Donalda Tuska systém kritizovala ako príliš nákladný bez toho, aby priniesol dodatočné výhody sporiteľom. Podľa vládneho návrhu majú fondy začiatkom budúceho roka previesť do štátneho systému všetky vládne dlhopisy vo svojej držbe. Vláda chce následne dlhopisy zrušiť a tým výrazne znížiť verejný dlh.
Chýbajúce peniaze na výplatu dôchodkov by sa v budúcnosti uhrádzali zo štátneho rozpočtu. Fondy spravovali v septembri aktíva v objeme 292 mld. poľských zlotých (PLN) alebo 18 % vlaňajšieho hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny.
Z tejto sumy investovali do vládnych dlhových nástrojov zhruba 55 %.
Reformu kritizovali okrem penzijných fondov aj viaceré významné postavy verejného života vrátane expremiéra Jerzyho Buzeka a jedného z hlavných strojcov trhových reforiem Leszeka Balcerowicza. Pochybnosti tento mesiac vyjadril aj prezident krajiny Bronislaw Komorowski. Ten uviedol, že nechá preskúmať súlad navrhovaných zmien s ústavou.
Zdržanie legislatívneho procesu pre spory o ústavnosť navrhovaných zmien by mohlo komplikovať finančnú situáciu vlády, ktorú už radikálnu transformáciu penzijného systému zohľadnila v návrhu budúcoročného štátneho rozpočtu.
Vďaka zmenám by mal poľský verejný dlh podľa vlády klesnúť o 9,2 % HDP. Náklady na obsluhu dlhu by sa mali počas rokov 2014 až 2017 znížiť v priemere o 20 až 25 mld. PLN ročne.
Reforma by tak vláde umožnila zvýšiť výdavky na podporu ekonomiky pred sériou volieb, ktoré krajinu čakajú od budúceho roka.
