Zamestnanci, ktorí zarábajú minimálny plat, si uvedomujú, že ich môžu nahradiť robotníci z cudziny alebo môže majiteľ fabriku zavrieť.
BRATISLAVA. Tisícky ľudí v textilných závodoch, reštauráciách či obchode, ktorí robia za minimálnu mzdu, dostanú na budúci rok o 14 eur mesačne viac. Namiesto 338 eur sa im tak na výplatnej páske objaví suma 352 eur. Ako to pocítia?
„Ťažko odhadnúť, ako sa ma zvýšenie minimálnej mzdy dotkne, no už nám povedali, že začiatkom budúceho roka v závode končíme,“ hovorí Zdena. Takmer dvadsať rokov pracuje ako šička paplónov a diek v podniku Bettex v Nitrianskom Pravne.
Má po päťdesiatke a žije s manželom, ktorý je už na penzii. Vychovali štyri deti, o jedno z nich sa ešte starajú.
Zdena nemá predstavu, kde by sa v regióne zamestnala. „Závody, kde sa šije, si často na seba ledva zarobia. Vždy keď sa riešilo zvýšenie minimálnej mzdy, som to vnímala tak, že podniky, čo nedokážu dostatočne zarobiť a vyplatiť ju, zrušia prevádzky,“ vraví.
Niekoľko podnikov v okolí už zatvorili. „Ale uvidíme, možno prežijeme aj toto, “ dodáva. Na jednej strane si hovorí, že zarába málo peňazí, na druhej si však uvedomuje, že majiteľ sa môže skôr ako pre zvýšenie miezd rozhodnúť pre zatvorenie podniku.
Zvýšenie minimálnej mzdy o štrnásť eur považuje za malú pomoc. „Pre jednotlivca to nie je bohviečo, akurát na týždenné cestovné. No podniku sa to môže zdať dosť veľké zvýšenie,“ vraví.
Bojujeme proti kapitalistom, ale tí nás majú dosť na háku, myslí si František Múčka Čítajte Na Západe trikrát vyššia
V inej situácii ako Zdena je dvadsaťštyriročný Emil, ktorý pracuje ako strojár neďaleko Komárna. Minimálnu mzdu dostáva len na papieri. V skutočnosti dostane okolo 650 eur, časť peňazí mu zamestnávateľ dáva „na ruku“.
„Po zvýšení minimálnej mzdy mi vyplatia asi o 10 až 20 eur menej pomimo,“ odhaduje Emil a vraví, že štát si zvýšením minimálnej mzdy robí napriek. „Bude viac ľudí zamestnaných načierno alebo na dohodu, “ dodáva.
Emilove mesačné výdavky dosahujú do 400 eur, z minimálnej mzdy by tak nevyžil. Býva s nezamestnanou priateľkou a platí hypotéku. Za prijateľnú výšku minimálnej mzdy by považoval takú, aká je na Západe, 800 až 1200 eur.
Minimálnu mzdu, aká je vo Francúzsku, by chcela aj dvadsaťtriročná Lenka. Po zlých skúsenostiach s prácou u nás sa chystá odísť do zahraničia. „Som ešte mladá, nájdem si prácu vonku,“ tvrdí.
Zvýšenie minimálnej mzdy, ktoré odklepla Ficova vláda, pre ňu veľa neznamená. „V zahraničí je minimálna mzda aj 1100 eur. To len Slováci žobračia. Tých 14 eur ľudia ani nepocítia,“ hodnotí.
Robila v kórejskej fabrike Shin Heung v Šali. To, čo zarábala, nebola podľa nej ani minimálna mzda.
„Nikdy som nevedela, koľko mám na hodinu, ani výplatné pásky sme si nemohli porovnávať,“ vraví. Podľa nej jej pomáhal len „prítomnostný“ bonus 50 eur za dobrú dochádzku.
„Inak tam boli strašné podmienky, nechávali nás čistiť s chemikáliami bez respirátora a rukavíc, všetky sme boli vyhádzané, kolegyňa vykašliavala krv,“ vraví.
Napriek zlým podmienkam tam ľudia ťahajú aj dlhšie šichty a víkendy. „Sťažovať sa nemá zmysel, každého dokážu nahradiť Rumunmi. Tí sú ochotní robiť aj za menej,“ vraví.
Vyšší plat s príplatkami
V Shin Heung pracuje aj dvadsaťšesťročná Dana, ktorá teraz býva s mamou, bratom a priateľom v jednom byte. „Keby som bola sama, tak určite nevyžijem. Neutiahla by som ani nájomné,“ hovorí.
O pár eur vyššia minimálna mzda ju podľa jej slov z biedy nevytrhne. S bonusmi zarobí mesačne 400 eur, ale chcela by aspoň 500 eur.
„Keby som nemala príplatky za sťažené pracovné prostredie a za nočné, nezarobím ani minimálnu mzdu,“ tvrdí. Nebojí sa toho, že by fabrika ľudí prepúšťala preto, že im musí dať vyššiu minimálnu mzdu.
„Skôr nebude brať toľko nových kmeňových zamestnancov ako doteraz, ale len brigádnikov,“ vraví.
Na zlepšenie ohodnotenia ľudí zamestnávateľ podľa nej peniaze má. „Myslím, že majú dobré zisky. Veľké podniky si môžu dovoliť dať vyššie platy. Veď v iných krajinách sa zarobí oveľa viac. Ale Kórejčania sú dosť šetrní, aj teplú vodu nám odpojili,“ sťažuje sa.
Stanovisko firmy Bettex
Doplnené 6.11.2013
Text slovami “pani Zdeny “uvádza, že firma BETTEX v Nitrianskom Pravne začiatkom budúceho roka končí. Toto vyhlásenie sa nezakladá na pravde a hrubým spôsobom zasahuje do našich podnikateľských aktivít a poškodzuje meno spoločnosti.
Firma BETTEX, spol. s r.o. nevydala žiadne oficiálne stanovisko o ukončení svojej činnosti a neeviduje žiadnu výpoveď čo i len jedného pracovníka.
(...)
Sme jedna z mála firiem v odevnom priemysle na Slovensku, ktorá si plní svoje zákonné povinnosti / svedčí o tom ocenenie Ministerstva hospodárstva a ministerstva SVaR SR / už viac ako 20 rokov a za toto obdobie prezamestnala viac ako 260 žien.
Odevný a textilný priemysel bol vždy na chvoste národného hospodárstva, ale dokázal poskytnúť prácu pre veľké percento žien, ktoré svojim minimálnym zárobkom prispievali a aj prispievajú do štátneho rozpočtu.
Ing. Eva Foltánová - konateľka spoločnosti
