BRATISLAVA. I keď pracovnú zmluvu sekretárky premiéra Roberta Fica Jany Halászovej nemusel zverejniť Úrad vlády na webe automaticky, ktokoľvek si jej kópiu môže vyžiadať podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám a Úrad vlády by ju mal zverejniť bez citlivých údajov.
Keby prešiel návrh ministra hospodárstva Tomáša Malatinského (nominant Smeru), Halászovej zmluva by ostala nadobro utajená.
Úradníci by podľa Malatinského návrhu nemali zverejňovať na požiadanie zmluvy, ktoré podľa zákona netreba zavesiť na web automaticky.
Od januára sa SPP podľa infozákona dostane do režimu, v ktorom nesmie utajovať napríklad ani zmluvu s Gazpromom o dodávkach plynu, píše Konštantín Čikovský. Čítajte Štát: Keď nie sú na webe, prečo by sme ich mali dávať?
Výrazne by sa tak sťažila aj verejná kontrola štátnych firiem, ktoré už dnes povinne zverejňujú na webe minimum.
Napríklad Bratislavská vodárenská spoločnosť, ktorá patrí obciam na západnom Slovensku, nemusí dávať na web zmluvy s dodávateľmi, no na požiadanie ich zverejniť musí.
Štátne a obecné firmy či úradníci by podľa Malatinského návrhu nemuseli na web dávať ani objednávky a faktúry, ktoré s takýmito nezverejniteľnými zmluvami súvisia. Platilo by to aj pri drobných nákupoch, ktoré nemusia ísť cez tender.
Takúto zásadnú zmenu ministerstvo hospodárstva navrhlo v zákone o hospodárskej mobilizácii, ktorý rieši napríklad reakciu štátu na prírodné katastrofy.
Prečo, vysvetľuje ministerstvo stroho: „Keďže niektoré zmluvy, objednávky a faktúry nie sú už dnes povinne zverejňované, tak by k nim mal byť obmedzený prístup.“
Návrh má opraviť Borec
O čo ide
Zverejňovanie zmlúv
na webe
- Radičovej vláda v roku 2010 presadila, že štátne zmluvy platia, len keď sú na webe,
- na webe je zverejnených 492-tisíc zmlúv,
- niektoré sú platné, aj keď na webe nie sú,
- aj nezverejňované zmluvy si môžu občania vyžiadať,
- Smer sľuboval, že právo na informácie zužovať nebude.
Malatinského hovorca Stanislav Jurikovič navrhnuté zmeny nekomentoval s vysvetlením, že návrh sa práve pripomienkuje. Pripustil, že sporný paragraf nakoniec z návrhu vypadne, no debatovať sa o ňom bude pri veľkej novele infozákona, o ktorej už mesiace rokuje minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru).
„Na rokovanie komisie, kde sú aj mimovládne organizácie a ktorá rieši prípravu novely infozákona, by sa mal tento bod dostať,“ potvrdzuje nepriamo šéf tlačového oddelenia ministerstva spravodlivosti Pavol Kubík.
Exministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (SDKÚ) píše k zákonu pripomienku.
„Keď sme povinné zverejňovanie prijímali, bol tu balík citlivých zmlúv, ktorý sa síce nedáva na web automaticky, no chceli sme zachovať možnosť, aby si občania určité individuálne prípady mohli preveriť,“ vysvetľuje Žitňanská.
Radičovej vláda totiž presadila zákon, podľa ktorého sa dajú na žiadosť zverejniť aj zmluvy, ktoré netreba dávať na web automaticky. Novelu kritizuje aj SaS.
Smer sľuboval niečo iné
Malatinského návrh na okresanie práva na informácie kritizuje aj Peter Kunder z Aliancie Fair-play. „Snaha o zrušenie zásady ‘čo nie je tajné, je verejné‘, o čo sa minister Malatinský usiluje, je snaha posunúť transparentnosť štátu do obdobia autoritatívnej vlády Vladimíra Mečiara,“ komentuje návrh.
Vďaka tomu, že právo na informácie je u nás postavené na princípe „čo nie je tajné, je verejné“, môžu úradníci utajovať len tie dokumenty, ktorých utajovanie zákon umožňuje a zároveň sa utajovaním chráni nejaký celospoločenský záujem.
„Po roku 1999 sme taký pokus o návrat do informačne temných čias nemali,“ vraví Kunder.
Samotné ministerstvo hospodárstva priznáva, že zákon prelamuje princíp „čo nie je tajné, je verejné“. V dôvodovej správe totiž píše, že návrhom chce utajiť citlivé informácie, ktoré síce podľa zákona nie sú utajované, no aj tak by nemali byť verejné.
Kunder navyše Malatinskému, Ficovi aj Borecovi pripomína, ako sľubovali, že nezúžia rozsah informácií, ktorých zverejnenie môžu občania žiadať.
Transparency International, Aliancia Fair-play, Via Iuris, INESS či Ondrej Dostal sa spojili do iniciatívy Za dobrý zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Napísali petíciu, v ktorej žiadajú limity pri zásahoch do práva na informácie.
Robí to pre štátne SPP?
Prečo chce Malatinský zmenu skutočne presadiť, Kunder nevie. „Pri snahe skryť biznis štátu pred občanmi mi nič dobré nenapadá,“ hovorí.
Ako vysvetlenia sa ponúka kúpa stratovej časti Slovenského plynárenského priemyslu štátom. Potom, čo sa firma dostane do rúk štátu, síce nebude musieť zmluvy s dodávateľmi vešať na web, ale na žiadosť by ich sprístupňovať musela.
„Nemyslím si, že ide o zmenu vzťahujúcu sa na konkrétny prípad, skôr si myslím, že ide o všeobecnú snahu znemožniť občanom žiadať o tieto zmluvy,“ reagoval bývalý štátny tajomník ministerstva hospodárstva Martin Chren (Nova).
