Smer dovolil odborom, aby presadili vyššie platy aj bez súhlasu firiem. Ministerstvo práce očakáva, že tým zlepší podmienky pre zamestnancov. Chce ňou zastaviť aj dumping miezd.Bojujeme proti kapitalistom, ale tí nás majú dosť na háku, myslí si František Múčka
BRATISLAVA. Čo sa stane, keď začne platiť novela zákona o kolektívnom vyjednávaní, ktorú schválil parlament, kde má väčšinu Smer?
Firmy sa môžu dostať do finančných problémov, zdravé podniky zastavia pre vyššie náklady na mzdy nové investície, vraví Markus Halt, hovorca Slovenskonemeckej obchodnej komory. Tá zastupuje firmy, ktoré na Slovensku zamestnávajú 94-tisíc ľudí.
Od januára by podľa novely mohli odbory či zamestnávateľské zväzy rozhodovať o zvýšení platov aj vo firmách, ktoré s tým nesúhlasia. Stačí, ak sa zväz a odbory dohodnú na zvýšení miezd a niekto z nich navrhne, aby sa rozšírilo na všetky firmy v danom odvetví. Budú k nemu musieť pristúpiť aj ďalšie firmy.
„Obraciame sa na vládu, aby uvedený postup pozastavila a pre pochybnosti ho opäť prehodnotila,“ povedal Halt.
Republiková únia zamestnávateľov už požiadala prezidenta, aby nepodpísal tento zákon. Ak ho odobrí, únia sa chce obrátiť na Ústavný súd.
Prezident zatiaľ nehovorí, či zákon podpíše. „Zákon o kolektívnom vyjednávaní nebol doručený do Kancelárie prezidenta, a preto sa k nemu nemôžeme vyjadriť,“ povedal hovorca prezidenta Marek Trubač. Dodal, že prezident rozhodne v zákonnej lehote.
Môžu to brať ako nátlak
Čo sa mení
Kolektívny nadpis
Od januára nemusia firmy súhlasiť s rozšírením kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, stačí, ak sa dohodnú odbory a zamestnávateľské zväzy.
Jeden z nich môže navrhnúť rozšírenie zmluvy na všetky firmy v danom odvetví.
Odobriť to musí komisia, kde je ministerstvo práce, odbory a zamestnávatelia.
Neplatí to na firmy, čo majú menej ako 20 zamestnancov, tie, čo majú aspoň desatinu zdravotne postihnutých ľudí či firmy v likvidácii.
Švédska obchodná komora na Slovensku označila schválenie novely zákona o kolektívnom vyjednávaní za krok, ktorý môžu vnímať podnikatelia ako nátlak, povedal jej prezident Karol Sokol.
Ak je cieľom novely zabezpečiť vyššie platy, je podľa neho otázne, kto to zaplatí. Je zrejmé, že firmy budú chcieť aj po zvýšení miezd zachovať náklady na platy také, aké boli pred núteným zvýšením platov, tvrdí. Aby sa to firmám podarilo, mohli by prepustiť časť zamestnancov a ich prácu by rozdelili medzi tých, čo by ostali.
„Zmena znevýhodní Slovensko v očiach potenciálnych zahraničných investorov,“ dodal.
Negatívny dosah môže mať táto zmena nielen na príchod nových investorov, ale aj na zahraničné firmy, ktoré tu už podnikajú, upozorňuje Kanadskoslovenská obchodná komora. „Je to nešťastný krok,“ reagoval jej prezident Joseph M. Burza.
„Chápeme sociálny aspekt zámeru tohto rozhodnutia, ale oveľa väčší negatívny dosah bude mať pre Slovákov zvýšená nezamestnanosť, ktorú toto schválenie v praxi spôsobí,“ hovorí Burza.
Štát podľa neho má dostatočný nástroj na reguláciu, a to minimálnu mzdu.
Zlepšia sa podmienky?
Ministerstvo práce obavy komôr spochybňuje. „Neobávame sa, že prijatie novely zákona o kolektívnom vyjednávaní bude mať vplyv na deformáciu podnikateľského prostredia,“ povedal hovorca ministerstva Michal Stuška.
Ministerstvo verí, že touto novelou zlepší pracovné podmienky a prispeje k férovosti hospodárskej súťaže. „Zabráni sa aj nečestnému dumpingu zo strany tých, ktorí chcú konkurovať len podliezaním sociálnych a pracovných štandardov,“ dodáva Stuška. Firmy však upozorňujú, že cez kolektívne zmluvy môžu podniky, ktoré sú v zväze, ľahko zlikvidovať konkurenciu, ktorá zvýšenie platov nemusí zvládnuť.
Ministerstvo upozorňuje, že v zákone sú výnimky. Kolektívne zmluvy sa tak nemôžu rozšíriť na podniky s menej ako 20 zamestnancami, tie, ktoré majú desatinu zamestnancov so zdravotným postihnutím, alebo firmy v likvidácii, či také, ktoré nepodnikajú aspoň dva roky. Ministerstvo práce očakáva, že zmena, ktorú presadilo, zlepší podmienky pre zamestnancov. Chce ňou zastaviť aj dumping miezd.
