BRATISLAVA. Každý mesiac si aspoň malú sumu zo svojho príjmu odloží 14 percent Slovákov, nepravidelne si však sporí až 42 percent. O niečo častejšie sporia ženy ako muži.
Najväčšiu sumu si odkladajú Bratislavčania. Mesačne si sporia v priemere 367 eur. Vyplýva to zo štúdie LifeStyle 2013 agentúry TNS Slovakia a štatistík ČSOB a SAV.
O niečo menej ako obyvatelia bratislavského regiónu si sporia Trenčania a Trnavčania. Ich priemerný vklad je 312 eur.
Nasleduje Žilina s 270 eurami za mesiac, po nej Poprad s 250 eurami, v Nitre je priemerný vklad 217 eur, v Košiciach 196 eur a obyvatelia Banskej Bystrice a okolia si mesačne na sporiaci účet odložia 192 eur.
"Pravidlo, že schopnosť šetriť závisí od sumy, ktorú vidíme na výplatnej páske, nemusí byť reálnym meradlom. Mnohokrát si ľudia s menším platom dokážu vďaka obozretnosti ušetriť viac ako tí, ktorí zarábajú väčšiu sumu a výdavky si nestrážia. Na to, aby nás nezaskočili nečakané situácie, je vhodné odkladať si každý mesiac 10 percent zo svojho príjmu," zhodnotila hovorkyňa ČSOB Zuzana Eliášová.
Potrebu pravidelného odkladania peňazí na horšie časy si podľa nej Slováci uvedomujú, napriek tomu však majú sedemkrát menej úspor ako priemerný občan eurozóny.
Dôvodom môže byť aj fakt, že pravidlami šetrenia sa riadi len tretina slovenských domácností.
V bankách je nasporených vyše 25 miliárd eur
Nižšie sumy však majú ľudia investované aj v podielových a dôchodkových fondoch či v životnom poistení.
BRATISLAVA. Úspory Slovákov končia najčastejšie v bankách. Vyše polovicu všetkých svojich finančných prostriedkov majú totiž uloženú na účtoch či termínovaných vkladoch.
Nižšie sumy však majú obyvatelia investované aj v podielových a dôchodkových fondoch či v životnom poistení. Pri príležitosti tohtotýždňového Svetového dňa sporenia o tom informovala Poštová banka.
Podľa štatistík Národnej banky Slovenska (NBS) vklady obyvateľstva v bankách dosiahli v závere druhej tretiny tohto roka 25,4 miliardy eur, čo je medziročný nárast o takmer miliardu eur alebo 4,1 percenta.
Aj naďalej v tejto oblasti dominujú terminované účty. Slováci na nich mali na konci augusta uložených 13,4 miliardy eur, čo predstavovalo takmer 53 percent z celkového objemu peňazí uložených v bankách.
"Bežné účty tvorili z celkových vkladov Slovákov 30 percent a boli vykázané v objeme 7,6 miliardy eur. Naša skúsenosť ale hovorí, že klienti bánk na bežných účtoch často držia sumy, ktorých sa nedotknú niekoľko mesiacov či rokov. Pre finančné prostriedky, ktoré klienti neplánujú v dohľadnej dobe minúť, je lepším riešením napríklad termínovaný vklad," upozorňuje analytička Poštovej banky Eva Sadovská.
Najčastejšími dôvodmi, prečo si Slováci ukladajú peniaze do bánk, sú rezervy na nečakané výdavky, bývanie, ale aj zabezpečenie svojich detí. V nemalej miere si však pravidelne šetria aj na dovolenku. V priemere mal Slovák v banke ku koncu augusta 2013 uložených necelých 4700 eur.
"Hoci sa Slováci označujú často za národ sporiteľov, naše úspory v prepočte na obyvateľa patria v rámci Únie skôr medzi tie nižšie. Najmenej majú na účtoch v bankách Rumuni, a to 1338 eur na obyvateľa. Naopak, najväčšie úspory dosiahli obyvatelia Luxemburska, ktorí majú na účtoch v priemere takmer 87-tisíc eur," vyčíslila Sadovská.
