Zdravie nemocníc, ktoré riadia župy, kazia politické nominácie a nedostatok odborníkov, tvrdia analytici.
BRATISLAVA. V rebríčkoch spokojnosti pacientov sa nachádzajú skôr na nižších priečkach, no pre mnohých sú dostupnejšie.
Hoci zdravotníci v nich zarábajú zvyčajne menej ako v štátnych zdravotníckych zariadeniach, aj tak tvoria dlhy.
Na rozdiel od štátnych nemocníc ich však nemá kto vykryť a tak samosprávne kraje znova riešia otázku, či by nebolo lepšie regionálne nemocnice sprivatizovať.
Trnavský, Trenčiansky a Žilinský kraj nemocnice vlastnia aj riadia. Nitrianska župa pre ne vytvorila neziskovú organizáciu.
V Košickom, Prešovskom či v Bratislavskom kraji už väčšinu vlastnia súkromné firmy.
Politické riziko
„Správne riešenie zrejme neexistuje,“ odpovedá Tomáš Szalay z Health Policy Institute na otázku, či je lepšie, ak si župa nechá nemocnicu, alebo ju prenajme súkromníkovi. Oboje má riziká aj plusy.
Ak sa župa rozhodne nemocnice nepredať, najčastejšie dopláca na vplyv politiky na ich riadenie.
„Manažéri sa v nemocniciach striedajú podľa politického barometra a politického trička, najmenej raz za štyri roky.“ Politické cykly znemožňuju budovať dlhodobú víziu rozvoja nemocnice, tvrdí analytik.
Ďalším nedostatkom je podľa Szalaya aj Dušana Zachara z Ineko fakt, že župy nemajú dostatočné odborné zázemie a knowhow, aby mohli efektívne riadiť nemocnice.
„Preto je vhodné umožňovať vstup súkromným investorom do nemocníc či polikliník,“ myslí si Zachar.
Župy nedokážu nemocnice živiť, budú sa privatizovať ďalšie, píše Konštantín Čikovský Čítajte Treba pravidlá
Avšak aj vlastníctvo alebo prevádzkovanie nemocnice súkromníkom má svoje nástrahy.
„Motiváciou súkromníka je preferovať ziskové činnosti pred stratovými,“ vraví Szalay. Je preto podľa neho dôležité, aby župa v zmluve s ním vymedzila aj zachovanie stratových činností, ktoré sú v jej verejnom záujme.
Nitriansky župný lekár Ľubomír Ševčík si myslí, že lepšie je, keď župa vytvorí pre svoje nemocnice neziskovú organizáciu. Ich sa volá Nemocnice s poliklinikami.
Patria do nej nemocnice v Topoľčanoch a Leviciach. Tieto zariadenia hospodária samostatne, no kraj má stále vplyv na ich chod.
O nemocnice je záujem
Nateraz najstriktnejším odporcom privatizácie či vstupu strategického investora do nemocníc je žilinská župa.
„Súčasné vedenie župy odmieta robiť biznis so zdravím a je proti akejkoľvek privatizácii župných nemocníc,“ vraví hovorkyňa Hana Danová.
Naopak zastupiteľstvo trnavskej župy nedávno rozhodlo, že nemocnice v Galante a Dunajskej Strede ponúkne súkromným investorom. Pred tromi rokmi takto do skalickej nemocnice vstúpil Grafobal Ivana Kmotríka.
Vlani chcela svoje nemocnice v Bojniciach, Považskej Bystrici a Myjave vrátiť štátu trenčianska župa.
Nateraz však podľa župnej lekárky Eleny Štefíkovej zostávajú pod župou, ktorej poslanci doteraz neschválili ani vstup súkromného investora do žiadnej z nich.
Súkromné firmy, ktoré prevádzkujú nemocnice, majú záujem o kúpu ďalších. Napríklad Unipharma, ktorá už prevádzkuje len mestské nemocnice v Bánovciach nad Bebravou, Handlovej a KošiciachŠaci, už dala ponuku nitrianskej, žilinskej a trenčianskej župe.
Rozširovať portfólio nemocníc, ktoré prevádzkuje, chce podľa Martina Danka aj Penta.
Cez Svet zdravia spravuje nemocnice najmä na východe Slovenska a je tak najväčším súkromným investorom v regionálnych nemocniciach.
Rovnakou ambíciou sa netají ani skupina Agel podnikateľa Tomáša Chreneka.
Po súkromných neostávajú dlhy
Verejné nemocnice nitrianskej župy sú už ziskové.
BRATISLAVA. Väčšina nemocníc, ktoré spravujú župy, tvorí dlhy a väčšina tých, ktoré si prenajali súkromníci, je v pluse.
Kto nie je za privatizáciu župných nemocníc, mohol by argumenty hľadať v nitrianskej župe v neziskovke Nemocnice s poliklinikami.
S minuloročným ziskom vyše pol milióna eur spravuje nemocnice v Topoľčanoch a Leviciach.
Obom však zisky zrejme klesnú pre pokuty, ktoré im hrozia za porušenie zákona o verejnom obstarávaní v roku 2010.
Ziskové aj verejné
Žilinská župa má stratové nemocnice v Čadci, Trstenej, Dolnom Kubíne a v Liptovskom Mikuláši. Obhajuje ich tým, že ak by poisťovne preplatili všetky ich výkony, boli by v zisku.
Stratu vyše 1,5 milióna eur mali v prvom polroku 2013 aj tri nemocnice v správe trenčianskej župy.
Župná lekárka Elena Štefíková vraví, že dlh nemocníc v Bojniciach, Považskej Bystrici a Myjave narastá aj pre zvýšené platy lekárov a sestier: „Pokiaľ by boli tieto náklady kompenzované rastom výnosov zo zdravotných poisťovní, zadlžovanie nemocníc by nepokračovalo.“
Dlhy za vyše päť miliónov eur majú aj nemocnice v Galante a Dunajskej Strede, a sú príčinou, prečo trnavská župa uvažovala, že ich dlhodobo prenajme.
Straty majú aj súkromníci
Proti stratám nie sú imúnni ani súkromní prevádzkovatelia nemocníc.
Unipharma, ktorá má zatiaľ len mestské nemocnice, ale chcela by aj župné, priznáva, že nemocnica v Handlovej je v malom mínuse.
„Unipharme nikdy nešlo o to, aby nemocnice, ktoré vlastní a prevádzkuje, boli prioritne zdrojom zisku,“ vraví jej šéf Tomislav Jurik. Nemocnica v Šaci je podľa neho v zisku a v Bánovciach nad Bebravou v malom pluse.
Stratu takmer 160tisíc eur mala nemocnica v Malackách, ktorú vlastní skupina Medirex. Tá však od župy žiada doplatok za stratovú pohotovosť, čím by sa tiež dostala do zisku.
Východoslovenské nemocnice, ktoré združila Penta pod značku Svet zdravia, sú v zisku rovnako ako skalická nemocnica patriaca podnikateľovi Ivanovi Kmotríkovi či špitály skupiny Agel.
