Minulý rok sa podarilo mierne oddlžiť všetkým samosprávnym krajom. Spôsob prerozdeľovania daní nie je podľa väčšiny z nich spravodlivý.
BRATISLAVA. Regionálne nemocnice, cesty II. a III. triedy, sociálne zariadenia, stredné školy, prímestská autobusová doprava, pamiatky, divadlá, knižnice či galérie. Na samosprávne kraje prešlo od ich vzniku v roku 2001 množstvo právomocí.
Príjmy z daní a poplatkov, predaja majetku, prenájmov či eurofondov a dotácií od štátu im však na ich vykonávanie nestačia.
Vlani osem žúp hospodárilo so sumou 1,14 miliardy eur a ich zadlženosť dosiahla 347 miliónov eur.
„Priemerný dlh samosprávnych krajov je na úrovni 34 percent z ich bežných príjmov, čo predstavuje ešte relatívne bezpečnú úroveň,“ hovorí riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Peter Goliaš. Upozorňuje, že medzi župami sú dosť veľké rozdiely.
Kým zadlženosť banskobystrickej župy je na úrovni 25 percent, trenčianska a najmä trnavská sa blížia ku kritickej hranici 60 percent. Ak ju dosiahnu, už si nebudú môcť požičať.
„Hrozí, že nebudú schopné splácať svoje záväzky a budú nútené šetriť tak, že sa môže znížiť kvalita alebo dostupnosť verejných služieb,“ hovorí Goliaš.
Aj samosprávne kraje, ktoré sú na tom lepšie, napríklad žilinský a prešovský, budú súčasné úvery splácať až do roku 2038.
Riešia len havárie
Zadlženosť všetkých žúp v roku 2012 mierne klesala. Aj napriek tomu, že od vlaňajška dostávajú pre krízu menší podiel z dane z príjmov fyzických osôb, namiesto 23,5 len 21,9 percenta.
Zníženie podľa predstaviteľov žúp znamená, že nemôžu investovať do svojho majetku. „Čoraz častejšie treba riešiť havarijné stavy na budovách a zariadeniach,“ vraví hovorkyňa košickej župy Zuzana Bobríková.
Preto teraz žiadajú, aby sa ich podiel z dane vrátil na pôvodných 23,5 percenta. Ani takéto zvýšenie by však župám nezabezpečilo finančnú stabilitu.
„Súčasný model, závislý len od priamych daní, je veľmi nestabilný, ľahko podlieha ekonomickým výkyvom,“ hovorí nitriansky župan Milan Belica. Štát by mal preto podľa neho uvažovať o zmene financovania samosprávnych krajov z celkového daňového výnosu.
Bratislava ťaží z firiem
Župy kritizujú aj nastavenie ďalšieho zdroja ich príjmov, ktorým je cestná daň. Platia ju živnostníci a firmy v župe, kde majú autá registrované.
Keďže veľká časť firiem má administratívne sídlo v Bratislave, bratislavská župa dostáva peniaze aj za autá, ktoré derú cesty v iných častiach krajiny.
„Potom sa môže stať, že Bratislavský kraj, ktorý má 500 kilometrov ciest, má výber dane 34 miliónov eur a kraje ako Prešovský, Košický či Banskobystrický majú výber okolo 12 miliónov eur, hoci majú od 2000 do 2500 kilometrov ciest,“ vraví Bobríková.
„Spravodlivejší princíp by bol, keby daň z motorových vozidiel bola rozdeľovaná na základe dĺžky ciest II. a III. triedy,“ vraví aj hovorca trnavskej župy Patrik Velšíc.
Ministerstvo financií tvrdí, že sa možnosťami zmien prerozdelenia cestnej dane už zaoberá, ale ide o komplikovanú otázku.
[content type="avizo-clanok" img-db="pataj" id="6995669" url-type="sme-article"]Slovensko je oranžové a nevidno žiadny dôvod, prečo by sa to v nastávajúcich župných voľbách malo zmeniť, píše Roman Pataj[/content]
