BRATISLAVA. Ktorá župa má najväčšie výdavky v prepočte na obyvateľa? Kde míňa viac a kde menej? Ktorá má najväčšie dlhy a ktorá s tým aj ide niečo urobiť?
Odpovede na tieto otázky zhromaždil inštitút INESS, ktorý si od vyšších územných celkov vyžiadal podrobné údaje o ich tohoročných výdavkoch a rozpočtoch.
Záverom je, že dlhy majú všetci, nie všetci však mienia so zadlžovaním pokračovať.
Pozrite si účet za služby vášho kraja
Trenčín míňa
Najväčšie výdavky na obyvateľa má trenčianska župa – v prepočte ide o viac ako 266 eur ročne.
Výrazne menšie výdavky na osobu má Prešovský kraj – len 185 eur.
Položky, ktoré jasne prevyšujú ostatné, sú školstvo, sociálne služby a doprava.
Veľké rozdiely v prepočte na obyvateľa sú aj v oprave a výstavbe ciest. Kým v prípade žilinskej župy ide len o jedenásť eur, v Košiciach dávajú na rovnaký účel vyše 21 eur.
Priepastné rozdiely sú aj v oveľa ťažšie rozpočítateľných pobočkách.
Zatiaľ čo v Trnave dávajú na „manažment a plánovanie“ viac ako trinásť eur na obyvateľa a rok, v Košiciach a Banskej Bystrici ide len o čiastky blízke jednému euru.
Idú na to inak
Významnou položkou, ktorú INESS sledoval, je to, ako sa kraje správajú k svojim dlhom.
„Štyri župy hospodária vyrovnane a štyri s výraznými prebytkami,“ hovorí Ján Dinga z INESS. Prebytky by mohli znamenať splácanie dlhu, ktorý pred sebou tlačia všetky župy.
Prešovský kraj podľa neho mieni hospodáriť s prebytkom až trinásť eur na obyvateľa a prebytky má aj košická, banskobystrická a nitrianska župa.
Najvyšší dlh na obyvateľa má mať aj na konci tohto roka trnavská a trenčianska župa – okolo 90 eur na obyvateľa. Hospodária iba vyrovnane, takže podľa Dingu budú dlžoby splácať oveľa dlhšie.
V politických stranách poznajú kopu dôležitejších vecí, než sú regionálne voľby, myslí si Peter Schutz Čítajte
