Najúspešnejšie v čerpaní eurofondov sú košická a prešovská župa. Bratislava ako bohatý región nemá také možnosti.
BRATISLAVA. V rokoch 2007 až 2013 mohla Únia na Slovensko poslať až 11,38 miliardy eur.
Akú časť z nich sa napokon podarí naozaj vyčerpať, záleží výrazne aj od samosprávnych krajov.
Na školy aj cesty
Vo viacerých operačných programoch patria k najväčším žiadateľom, v regionálnom operačnom programe za 1,44 miliardy sú naopak sprostredkovateľským orgánom.
Žiadosti o príspevky z tohto programu tak musia obce, združenia, štátne orgány či cirkvi žiadať práve cez župy. O ich konečnom pridelení rozhodujú ministerstvá.
Župy z eurofondov rekonštruujú školy a sociálne zariadenia, opravujú cesty a pamiatky, rozvíjajú cestovný ruch, ale aj školia učiteľov či zdravotníkov.
Košice 82, Bratislava 4
V práve končiacom volebnom období vykazujú najvyššie čerpanie eurofodnov Košický a Prešovský kraj, oba vyše 82 miliónov eur.
„Uchádzali sme sa o poskytnutie príspevkov najmä na infraštruktúrne projekty, ktoré by riešili alebo zmiernili nepriaznivý stav majetku získaného delimitáciou v roku 2002 pri vzniku vyšších územných celkov,“ povedala hovorkyňa košickej župy Zuzana Bobríková.
Najmenej, iba necelé štyri milióny eur, čerpal Bratislavský samosprávny kraj. V ňom sa však môžu žiadatelia pre vyššiu životnú úroveň obyvateľstva uchádzať o podporu iba v obmedzenej miere.
[content type="avizo-clanok" img-db="pataj" id="6995669" url-type="sme-article"]Slovensko je oranžové a nevidno žiadny dôvod, prečo by sa to v nastávajúcich župných voľbách malo zmeniť, píše Roman Pataj[/content]
