Nezáživnú politickú debatu, ktorej hostí a témy určovali viac politici ako jej tvorcovia, chce vedenie RTVS zmeniť na rešpektovaný formát. Pokúsiť sa o to má MARTIN STRIŽINEC.
Do RTVS prichádzate z TA3, kde ste moderovali polhodinovú týždennú reláciu Debata. V nej bol za posledné dva mesiace trikrát hosťom Pavol Paška. Prečo?
„Debata bola spoločenská talkshow, klasický formát jeden na jedného. Pre mňa veľká šanca po dlhom období robiť niečo iné ako čítať správy. Mal som pocit, že to bude príjemné oživenie mojej práce. Hostí vyberal dramaturg, ktorého pohnútky som neriešil. Vždy som sa snažil s hosťami rozprávať tak, aby z toho divák niečo mal. Rozprával som sa aj s Jurajom Kukurom, Róbertom Bezákom alebo Antonom Srholcom.“
Je v poriadku, keď je ten istý politik v relácii tohto typu trikrát za dva mesiace?
„TA3 je spravodajská televízia, je v nej veľa formátov, kde sa robia rozhovory, berie sa to v širšom kontexte. Iní zase chodia do Témy dňa, do Správ.“
Keby ste vy boli dramaturgom, bol by tam Pavol Paška tak často?
„Nebol som ním a už je zbytočné sa nad tým zamýšľať. Teraz som v RTVS.“
Kto bude vyberať hostí do O päť minút dvanásť?
„Dramaturg po konzultácii so mnou a s redakciou.“
Ak teraz dramaturg zavolá trikrát za sebou toho istého politika, čo mu poviete?
„Že to nie je vhodné. Vytvárame nový tím a chceme celú reláciu posunúť niekam inam.“
V prvej relácii pred týždňom ste hovorili, že máte plán zmeniť jej vysielací čas, aby to nebolo počas nedeľného obeda. Je to reálne?
„Skôr je to len moje zbožné želanie. Divácky návyk na tento čas je veľmi silný. Z môjho pohľadu sa dá politika riešiť aj v iný deň a v inom čase a myslím, že ak má relácia dobrý obsah, ľudia si ju pozrú aj vo štvrtok večer. Možno sa mi to raz podarí.“
Na rozdiel od vašich predchodcov aj v iných televíziách ste nikdy nerobili klasického spravodajcu, ktorý by s politikmi denne pracoval. Nebude vám to chýbať?
„Od dvanástich rokov čítam každý deň noviny. Vyrastal som v prostredí starších ľudí, bol som najmladší v rodine, na každej oslave sme politizovali. S rovesníkmi som sa viac-menej nemal o čom rozprávať. Dvanásť rokov čítam správy, pričom v Rádiu Expres som si ich musel sám vyberať, editovať, urobiť ich zaujímavými pre poslucháča. Veľmi veľa som sa tam naučil. Myslím, že prehľad mám a viem, čo sa v politike deje.“
Pred nástupom do RTVS ste sa v Prahe stretli s Václavom Moravcom, ktorý úspešne moderuje nedeľnú diskusiu v Českej televízii. Boli ste si po rady?
„Hlavne ma zaujímalo, ako funguje zákulisie jeho Otázok, koľko ľudí sa na tom podieľa, ako reláciu pripravuje. Nie je mojou ambíciou napodobňovať Václava Moravca, no má za sebou oveľa bohatšiu kariéru a to, čo robí, je jedinečné. Našou ambíciou je vytvoriť podobne rešpektovaný formát. Mojím vzorom, je viac Piotr Kraśko z poľskej TVP.“
Problém politických diskusií na Slovensku je, že dramaturgiu robia politici, ktorí si vyberajú, s kým do relácie pôjdu a s kým nie. Moravec hovorí, že je to preto, lebo televízia nemá rešpekt a odporúča nechať v štúdiu prázdne kreslo alebo divákom oznámiť, kto a prečo odmietol prísť. Budete to robiť?
„Je to tak, stranícke centrály určili, komu pokazia nedeľu. Súhlasím s Václavom, že treba vybudovať niečo, čo bude rešpektované, no nebude to zajtra. Nemôže ísť o revolúciu, ale evolúciu. Budeme sa snažiť, aby bola česť prísť v nedeľu do RTVS.“
Budete viac pracovať s prázdnym kreslom?
„Áno, v prípadoch, keď to bude zodpovedať situácii.“
Problémom relácie boli aj nezáživné témy. Prečo napríklad nebola relácia o tom, prečo Štefan Harabin vysúdil 150-tisíc eur?
„Nemám problém riešiť ani túto tému, boli župné voľby, nemali sme kedy.“
Boli ste v župných voľbách voliť?
„Zúčastnil som sa, ale nevolil som. Nevyhovoval mi výber kandidátov.“
Moravec rieši svoj konflikt záujmov tak, že nechodí voliť. Je to správny postoj?
„Nemyslím si, že by som nemal chodiť voliť, už len pre tú mizernú volebnú účasť. Voliť by sa asi malo. I keď nebol som, keď sa rozhodovalo medzi Ivanom Gašparovičom a Vladimírom Mečiarom v druhom kole prezidentských volieb v roku 2004.“
Ste skôr liberál alebo konzervatívec?
„Liberál, ale neznamená to, že mám koho voliť.“
V jednej z Debát ste povedali, že máte rád, keď je v štúdiu žoviálna atmosféra. Aj v prvej relácii O päť minút dvanásť ste sa o to pokúsili. Nemali by novinári politikov skôr trápiť nepríjemnými otázkami ako s nimi vtipkovať?
„Za tých pár rokov som odpozoroval, že keď sa politici cítia príjemne, sú ochotnejší hovoriť normálnejšie. Aj oni sú len ľudia a majú nejaké plány na víkend. Áno, v istej chvíli by sa mali cítiť nepríjemne, a neviem presne, kde je tá hranica. Skúšam to, učím sa. Tvrdosť však netreba prezentovať niečím iným ako faktami, a to je aj o tom, aké zázemie moderátor má. Ak si bude reláciu robiť sám, kým politici majú tímy, školenia, nikdy nebude dobre pripravený. Keď tu bol Larry King, povedal, že na jeho show robí v zákulisí 40 ľudí. Úprimne sa čudoval, že u nás za nejakú reláciu zodpovedá jeden človek. Verím, že sa to zmení.“
V Českej televízii moderátorovi počas diskusie kolega okamžite našepkáva, či politik klame. Máte vy niekoho takého?
„Zatiaľ nie, hľadáme ho. Neviem o tom, že by to u nás doteraz takto fungovalo. Takýto človek v zákulisí je veľmi dôležitý.“
Ako sa vám páčila vaša prvá relácia?
„Pozrel som si len prvých dvadsať minút. V živote som nezažil niečo také, ako tú nedeľu. Bol som veľmi emociálne vyčerpaný, doľahol na mňa stres, tréma. Ponuka od RTVS bola z tých, čo sa neodmietajú. Budem veľmi rád, keby relácia rástla.“
Politici si dovoľujú, nemajú rešpekt
Václav Moravec hovorí, že moderátor by mal viac pracovať s prázdnym kreslom.
BRATISLAVA. „Kedysi som mal podobný problém,“ hovorí o probléme dostať do relácie konkrétnych hostí moderátor najsledovanejšej politickej diskusie v Česku Václav Moravec.
„Toto si politici dovoľujú iba preto, lebo k televízii nemajú rešpekt, roky bola nástrojom politickej manipulácie.“ Podľa Moravca to spôsobil aj jej stav za vlády Vladimíra Mečiara.
Moderátor povedal, že sa situácia zmenila, keď začal používať prázdne kreslo, ktoré aj vizuálne ukázal na kameru. Divákom zároveň vysvetlil, prečo dotyčného hosťa pozval a z akých dôvodov on odmietol prísť.
„Je dôležité vybudovať relácii silnú značku. Politici vedia, že keď sa tam neobjavia, skôr im to uškodí,“ hovorí Moravec.
Politici mu neraz povedali, že keby neprišli, v strane by im povedali, že ju poškodzujú. Pre Moravca je tiež dôležité, aby v relácii odznelo niečo jedinečné a citovali ju ostatné médiá.
„Určite takúto ambíciu máme, aj keď sa chceme posúvať postupne a s pokorou bez veľkohubých vyjadrení a hlavne tak, aby bol spokojný divák,“ hovorí šéfredaktor spravodajstva RTVS Lukáš Diko.
Podľa neho prieberčivosť politikov nie je až taká dramatická, ako sa vykresľuje. Myslí si, že je dôsledkom aj konkurenčného boja medzi ostatnými televíziami a nedá sa odstrániť okamžite.
„Naším cieľom je mať takú reláciu, o účasť v ktorej sa budú diskutéri biť.“
Diko hovorí, že televízia sa nebojí ani prázdneho kresla, považuje ho však za „hraničný inštitút“.
„Na prvom mieste je divák a poslucháč a od toho sa odvíja aj dramaturgia každej diskusnej relácie, aby sme mu priniesli informácie a aby si mohol porovnať odlišné názory politikov či odborníkov,“ hovorí Diko.
