S mesačným príjmom dokážu ledva vyjsť aj nezamestnaní. S nečakanými výdavkami si ohrozené rodiny nedokážu poradiť.
BRATISLAVA. Dvadsaťtriročná Michaela z Levoče by z vlastných príjmov nevyžila. Má ročnú dcéru, študuje na vysokej škole, nemá partnera.
Od štátu dostáva rodičovský príspevok aj prídavky na dieťa, dokopy 220 eur. Otec posiela sto eur mesačne, ak treba, aj viac. „Bývam u mamky, pretože vlastnú domácnosť by som určite neutiahla,“ vraví.
V podobnej situácii nie je zďaleka sama. Aby sa slobodní rodičia nezadlžovali a udržali si aspoň terajší štandard, musí im niekto prispieť v priemere 25 eur mesačne.
Podobné riziko finančných problémov či dlhov ako neúplným rodinám hrozí len nezamestnaným.
Michal z Bratislavy mal robotu naposledy v júni, prácu na plný úväzok nemá už dva roky. Z úrazu, ktorý mu zobral pôvodné zamestnanie, sa liečil rok.
S peniazmi od štátu a občasnými šoférskymi brigádami si mesačne príde na 300 až 400 eur. A hoci býva s priateľkou, ktorá prácu má, na konci mesiaca väčšinou nemajú žiadne peniaze.
Aj jeho prípad je podľa štatistík obvyklý, nezamestnanému v priemere ostáva na konci mesiaca len pár eur.
Prečítajte si tiež:
Priemerný nákup v Podbrezovej stojí 4,20 eura. Pred výplatou aj menej
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0ApSbVvXy9w26dFZkYkMwYVBBRmFtSldkSjZsU0lfSmc&transpose=1&headers=1&range=A2%3AE7&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"animation":{"duration":500},"width":500,"hAxis":{"titleTextStyle":{"bold":false,"color":"#222","italic":false,"fontSize":"10"},"title":"Zdroj: \u0160tatistick\u00fd \u00farad, 2012","useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"vAxes":[{"title":null,"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"chartArea":{"height":"","width":"","left":"","top":""},"title":"Slobodn\u00ed rodi\u010d potrebuje pomoc ","booleanRole":"certainty","height":320,"legend":"right","focusTarget":"series","isStacked":false,"tooltip":{}},"state":{},"view":{},"isDefaultVisualization":false,"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 1"}
Bez detí je starostí menej Dávky
Čo môžu žiadať
Pomoc v hmotnej núdzi Hmotná núdza je, keď príjem človeka a osôb, ktoré sa s ním posudzujú, nedosahuje životné minimum. Od júla je to 198,09. Môžu získať dávku v hmotnej núdzi i príspevky k dávke: na zdravotnú starostlivosť, bývanie, ochranný príspevok a aktivačný príspevok. Jednorazovú dávku v núdzi Mestské alebo obecné úrady môžu poskytnúť jednorazovú dávku v hmotnej núdzi. Môže ju dať na vykrytie mimoriadnych výdavkov, ktorými sú výdavky na nevyhnutné ošatenie, obuv, základné vybavenie domácnosti, palivo, liečebné náklady. Dotáciu na humanitárnu pomoc Pre tých, čo sú v mimoriadne nepriaznivej situácii. Môže byť najviac 800 eur za rok. Zdroj: Ministerstvo sociálnych vecí
„Až na úplnom konci sú rodiny bez detí a dôchodcovia,“ hovorí o miere ohrozenia chudobou INEKO analytik Peter Goliaš.
Relatívne dobrá finančná situácia dôchodcov je spôsobená najmä tým, že hoci sú penzie menšie ako platy, v seniorskej domácnosti má príjem väčšinou každý člen.
Nie sú tam deti, ktoré stoja viac ako prídavky či úľavy, ktoré pre ne dáva štát.
Analytička Poštovej banky Eva Sadovská ukazuje, ako sa tieto rozdiely prejavujú v schopnosti reagovať na nečakané výdavky.
Keď sa napríklad pokazí práčka, domácnosť potrebuje na novú zo dňa na deň najmenej 300 eur.
Sádovská hovorí, že približne tretina domácností si nevie sama poradiť s týmto typom výdavkov. V prípade slobodných rodičov sú to však až dve tretiny domácností.
Aj u najviac ohrozených seniorov, takých, ktorí žijú sami, si polovica vie poradiť s nečakanými výdavkami.
Na čo míňajú? Čím menší rozpočet, tým viac z neho ukroja potraviny a bývanie. A aj tu majú nevýhodu slobodní rodičia – neúplná rodina s jedným dieťaťom minie na jedlo ročne 800 eur na hlavu.
No ak sú v domácnosti s dieťaťom dvaja dospelí, strava ich vyjde v priemere na jedného ročne o 25 eur menej.
„Či varíte pre malé dieťa, alebo pre dospelých, v obchode máte normálne balenia, nie detské. Aj to ide dosť do peňazí,“ vysvetľuje slobodná matka Michaela.
Ešte väčší náklad je bývanie. Pre Michaelu až taký veľký, že musí bývať u rodičov. Aj tu platí, že čím viac ľudí v rodine, tým menšie sú náklady na každého z nich.
V rodine s jedným rodičom to je ročne na hlavu v priemere 900 eur na osobu, v kompletnej rodine o tretinu menej.
Menšie priemerné náklady na základné potreby a zároveň väčšie príjmy rodín s oboma rodičmi vidno aj v štatistike o možných úsporách.
Ak sú na dieťa dvaja, môžu si dovoliť aj veci, na ktoré by slobodná mamička vôbec nemala, a aj tak má ich domácnosť ročne v priemere o 200 eur vyššie príjmy ako výdavky. Môžu sporiť a nemusia sa až tak báť, čo s neočakávaným výdavkom.
Ešte výraznejšie sa situácia neúplných rodín líši od párov bez detí alebo slobodných. Tých napríklad strava vyjde na hlavu o 200 eur ročne lacnejšie, ročne tak domácnosti bez detí dokážu ušetriť približne 400 eur.
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0ApSbVvXy9w26dFZkYkMwYVBBRmFtSldkSjZsU0lfSmc&transpose=1&headers=1&range=A17%3AE24&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"animation":{"duration":500},"width":500,"hAxis":{"titleTextStyle":{"color":"#222","italic":false,"fontSize":"10"},"title":"Zdroj: \u0160tatistick\u00fd \u00farad ","useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindowMode":null,"viewWindow":null,"maxValue":null},"vAxes":[{"useFormatFromData":true,"title":null,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"min":null,"max":null},"maxValue":null}],"chartArea":{"height":"","width":"","left":"","top":""},"title":"Die\u0165a zvy\u0161uje v\u00fddavky (na rok a osobu)","booleanRole":"certainty","height":320,"legend":"right","focusTarget":"series","isStacked":false,"tooltip":{}},"state":{},"view":{},"isDefaultVisualization":false,"chartType":"ColumnChart","chartName":"Chart 2"}
Rozdiely by išlo ešte zmierniť Štát by mohol viac motivovať ľudí, aby sa im oplatilo pracovať.
BRATISLAVA. Po započítaní sociálnych dávok a transferov patrí Slovensko už dnes medzi krajiny s najnižšími príjmovými nerovnosťami. Štát má však stále možnosti, ako by mohol pomôcť skupinám ľudí, ktorí majú problémy prežiť.
„Mohol by znížiť odvody pre ľudí s nízkym príjmom, napríklad cez odpočítateľné položky. Tak, aby sa im oplatilo riadne sa zamestnať,“ hovorí Peter Goliaš z Ineko.
V niektorých skupinách totiž ohrozenie chudobou nemusí byť ozajstné, môžu mať vyššie príjmy vďaka čiernej práci.
Okrem odvodov by Goliaš upravil súbeh dávok v hmotnej núdzi a príjmu z práce tak, aby človek nestrácal s každým zarobeným eurom až 75 centov dávok, ako je to dnes. „Zvýšila by sa tým motivácia ľudí žijúcich z dávok hľadať si riadnu prácu.“
Dávky by sa mali vyplácať aj adresnejšie, aby naozaj išli ľuďom, ktorí sú ohrození chudobou.
Ministerstvo práce, ktoré má dávky na starosti, sa k problému vyjadruje len všeobecne. Vysvetľuje, že systém sociálneho zabezpečenia dnes tvoria tri základné piliere, a to sociálne poistenie, sociálna podpora a sociálna pomoc.
„Tie vychádzajú z princípov solidarity, adresnosti, osobnej zodpovednosti za svoj osud a za osud svojej rodiny a garancie dôstojného života.“
