Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že pravidlá vyberania oficiálnych poplatkov sú pred dokončením.Na čo sa pýtali:Platby rozdelili:Pacienti by mali vedieť, na čo majú nárok. Nečestnej časti lekárov by sa žilo ťažšie, píše Konštantín Čikovský
Prejsť priamo na výsledky ankety >>
BRATISLAVA. Trenčiansky ortopéd Pavol Patro dostal za prijímanie úplatku ešte v roku 2007 dva roky. Na ďalšie štyri mu súd zakázal vykonávať lekárske povolanie.
Toto je jeden z mála prípadov na Slovensku, keď bol lekár potrestaný za to, že vzal úplatok.
Prieskumy, ktoré sa o korupcii v zdravotníctve robia, pritom ukazujú, že problém úplatkov je omnoho väčší.
Bežne platia do 330 eur
Anketa
Respondenti vyplnili online dotazník.
Zapojilo sa 1100 ľudí.
Údaje sú za obdobie máj až jún tohto roka.
Dotazník môžu ľudia vypĺňať aj naďalej.
Nejde o reprezentatívny prieskum.
Väčšina respondentov boli ženy.
Väčšinou išlo o vysokoškolsky vzdelaných ľudí.
neformálne platby: sú to platby lekárom, sestrám či nemocniciam, ktoré nie sú schválené príslušnými úradmi.
vyžiadaná korupcia: akýkoľvek typ platby, ktorú nedával pacient svojvoľne alebo s cieľom podplácať, ale takúto platbu (ne)priamo požadoval lekár.
prepitné: všetky platby, pri ktorých respondenti uviedli, že platbu dali svojvoľne a zároveň ako dôvod tejto platby uviedli, že chceli poďakovať alebo patrí s to a je to súčasť systému.
nevyžiadaná korupcia: akýkoľvek typ neformálnej platby, ktorú dal respondent svojvoľne (teda nebola od neho požadovaná) a nie je prepitným.
Zdroj: HPI
Inštitút HPI sa v ankete na webe ľudí pýtal, či lekárom niekedy platili takzvané neformálne platby a ak áno, aké. Teda, či im dali napríklad peniaze, bonboniéru, fľašu alkoholu či vajcia a mäso.
Z odpovedí 1100 ľudí vyplýva, že najčastejšie dostávajú lekári bonboniéry alebo inú sladkosť. Hneď za tým nasleduje alkohol.
„Bonboniéry aj fľaše alkoholu boli respondentmi dávané spravidla z vlastnej vôle. Ak si lekár neformálnu platbu vyžiadal, išlo najmä o finančné hotovosti,“ povedal analytik Roman Mužík, ktorý anketu spracovával.
Najčastejšie dali pacienti úplatok lekárom od sto do 333 eur. Zhruba štvrtina z respondentov povedala, že si lekár od nich úplatok priamo alebo nepriamo vyžiadal.
Výsledky ankety sú tak porovnateľné s tým, na čo prišla Transparency International v Globálnom barometri korupcie 2013.
Ten ukazuje, že 28 percent ľudí na Slovensku dalo úplatok práve v zdravotníctve. Ide tak o oblasť, kde je podľa opýtaných korupcia najvýraznejšia.
Anketa ukazuje aj motiváciu pacientov. Najčastejšie ľudia označili možnosť, že chcú poďakovať.
Problematickejšie sú však ďalšie dve najčastejšie možnosti.
Spolu viac ako tretina z ľudí, ktorí vyplnili dotazník, povedala, že úplatok či dar dali preto, aby o nich bolo lepšie postarané alebo aby získali liečbu čo najskôr.
Desať percent zúčastnených v ankete dokonca zaškrtlo možnosť „Aby mi vôbec bola poskytnú liečba“.
Ministerstvo korupciu vidí
„HPI pomenúva stav, ktorý tu naozaj už dlho trvá,“ povedala hovorkyňa ministerstva Zuzana Čižmáriková.
Ak nejde o výber operatéra alebo pôrodníka, ide o korupciu, hovorí. Pripomína, že občan, ale aj zdravotník ju má nahlásiť, ak o nej vie.
Takých prípadov je však veľmi málo.
„Prevláda stále nedôvera a strach u občanov a preto je podnetov veľmi málo,“ hovorí právnik Pavel Nechala, ktorý v slovenskej pobočke Transparency International má na starosti projekt Stop úplatkom v zdravotníctve.
Ľudia v ňom môžu nahlasovať korupciu a Transparency International im poskytne odborné a právne poradenstvo. Cieľom je, aby sa tieto podnety vyriešili.
Nik ju nehlási
Projekt funguje takmer mesiac, podnetov zatiaľ prišlo len šesť. A aj tí, ktorí dali podnet, neuviedli všetko, čo Transparency vyžadovalo.
„Na dodatočné vyžiadanie sme nedostali, s jednou zmätočnou výnimkou, žiadne odpovede,“ hovorí Nechala.
Projekt chcú teraz viac propagovať, aby sa ľudia prestali báť korupciu nahlasovať.
„Je smutné, že takmer každý hovorí, že korupcia v zdravotníctve je, ale takmer nikto na ňu nepoukáže,“ hovorí Čižmáriková.
Ministerstvo chce zlepšovať situáciu vymedzením poplatkov. „Je to zložitá téma a dlho nám trvá aj upratanie zákonov,“ hovorí Čižmáriková.
Blížia sa však do finále, tvrdí. Najskôr plánovali vymedziť poplatky, ktoré lekár či nemocnica nemôže vyberať.
Teraz analyzujú možnosť urobiť zoznam poplatkov, ktoré si lekár naopak vyžiadať môže a ostatné by bolo zakázané.
Určiť, čo je zadarmo, štát nechce
Ministerstvo nechce pripraviť základný balík starostlivosti, ktorý by povedal, na čo má pacient nárok automaticky.
BRATISLAVA. Zdravotníctvo je dnes oficiálne zadarmo. Výnimku tvoria len platby typu poplatok za nadštandardnú izbu, výber operatéra či pôrodníka.
Platíme, aj keď je zadarmo
Čo navrhujú
Zadefinovanie zákonného nároku
Transparentnosť
Poskytovanie informácií:
o personále, teda o ich vzdelaní či kontaktoch s farmaceutickými firmami, o čakacích listinách, ktoré by mali byť verejné, o čerpaní starostlivosti, teda čo lekár vykázal poisťovni u konkrétneho pacienta, o poplatkoch u lekárov.
Možnosť oficiálnej platby
Ochrana a motivácia ohlasovateľov korupcie
Zlepšiť dostupnosť a kvalitu v zdravotníctve a orientovať ho na spotrebiteľa
Osveta spotrebiteľov
V skutočnosti si pacient platí za omnoho viac vecí ako vymedzujú oficiálne pravidlá.
Už len anketa o úplatkoch ukazuje, že pacienti platia sami od seba alebo na žiadosť lekára aj za základnú starostlivosť či za to, aby dostali ošetrenie skôr alebo aby ich ošetril špecialista. Najčastejšie však platia navyše u všeobecných lekárov.
Inštitút HPI hovorí, že jedným z riešení tejto situácie je definovanie toho, čo majú dostať pacienti zadarmo a za čo si majú priplatiť. Ide o takzvaný základný balík alebo nárok.
Aj bývalý minister zdravotníctva z čias druhej vlády Mikuláša Dzurindu Rudolf Zajac hovorí, že základný balík by pomohol aj nemocniciam. „Je to politicky citlivé,“ upozorňuje.
Ak by boli možné príplatky pre niekoho príliš nákladné, môže to štát kompenzovať sociálnymi dávkami, hovorí.
Keďže Slovensko má jeden z najvyšších podielov súkromných peňazí v zdravotníckych platbách, štandard by zrejme len spresnil pravidlá hry.
Povedal by napríklad, na čo má pacient nárok pri náhrade bedrového kĺbu z verejného poistenia a čo si musí doplatiť.
Určenie základného rozsahu by tiež umožnilo zdravotným poisťovniam, aby medzi sebou naozaj súťažili. Mohli by totiž vytvoriť ponuku, čo by preplácali navyše oproti konkurencii.
Ministerstvo ho neurčí
Ministerstvo zdravotníctva o tom nechce ani počuť.
„Vôbec sa nebudeme zaoberať otázkou zúženia poskytovania zdravotnej starostlivosti. Politika vedenia ministerstva je zachovanie bezplatnej zdravotnej starostlivosti,“ povedala hovorkyňa Zuzana Čižmáriková.
Pripomína, že viacerí analytici HPI radili bývalému ministrovi Ivanovi Uhliarikovi z KDH.
