Problém môže stáť štát ročne desiatky miliónov eur.
BRATISLAVA. Niektorí bývalí policajti, vojaci či hasiči dostávajú posledné mesiace nielen výsluhový, ale aj normálny štátny dôchodok, hoci je sporné, či naň majú nárok. Ide o bývalých zamestnancov silových zložiek, ktorí si neskôr našli prácu v civile.
Keďže boli so svojimi žiadosťami úspešní, v najbližších mesiacoch sa môže počet žiadostí o priznanie druhého dôchodku zo Sociálnej poisťovne rozrásť až na 18-tisíc. Rozpočet by to stálo niekoľko desiatok miliónov eur ročne.
Šéf Sociálnej poisťovne Dušan Muňko to pred poslancami sociálneho parlamentného výboru odhadol až na 80 miliónov eur, čo je približne desatina percenta HDP.
Čo môže byť sporné
Druhá penzia
- Vojaci a policajti, ktorí by podľa súčasných pravidiel nemali nárok na klasickú penziu, si ju teraz hromadne pýtajú od štátu.
- Ide o nároky, ktoré sa môžu vyšplhať až na 80 miliónov eur ročne.
- Sociálna poisťovňa im už začala ustupovať.
Príkladom takého prípadu je bývalý policajt či vojak, ktorý chce oba dôchodky, no má napríklad len 56 rokov.
Ako normálny dôchodca by starobný dôchodok zo Sociálnej poisťovne nedostal, lebo nedosiahol dôchodkový vek 62 rokov.
No keď nastúpil do služby, platili pravidlá, podľa ktorých mu nárok na dôchodok vznikne už vo veku 55 rokov. Preto sa teraz domáha peňazí už v mladšom veku ako bežní penzisti.
Iný typický prípad je žiadateľ, ktorý už má 62 rokov, no v civile si odpracoval menej ako 15 rokov.
Platí pritom, že ak chce bežný občan penziu z poisťovne, musí tam platiť dôchodkové odvody aspoň 15 rokov.
Viacerí z bývalých policajtov či vojakov sa pre dôchodky z poisťovne obrátili na súd. Najvyšší súd uznal nároky niektorých z nich a priznal im dôchodky, aj keď v civile odpracovali menej rokov.
Muňkovo riešenie
Vojaci, policajti či napríklad hasiči majú osobitný dôchodkový systém, no nebolo to tak stále. Zamestnávatelia platili za vojakov normálne odvody do konca apríla 1998 a za policajtov do leta 2002.
V minulosti sa do dôchodkového poistenia rátalo aj obdobie, počas ktorého bol niekto evidovaný na úrade práce. Tiež roky štúdia na vysokej škole. Dnes to už neplatí.
Šéf Sociálnej poisťovne Dušan Muňko (Smer) chcel spornú situáciu vyriešiť metodickým usmernením.
„Najvyšší súd sa vyslovil, že nárok na dôchodok týmto osobám patrí a svojím právnym názorom zaviazal Sociálnu poisťovňu, ktorá svojím rozhodnutím musí priznať starobný dôchodok,“ argumentuje hovorca poisťovne Peter Višváder.
Vedenie poisťovne mohli k tomu, aby konala, presvedčiť aj stretnutia so zástupcami zväzov ozbrojených zložiek či tlak ministerstva vnútra.
Muňkovo riešenie sa nepozdávalo zamestnancom Sociálnej poisťovne, spísali aj petíciu.
„Problém vidím v tom, že zákon, ktorý rieši výplatu dôchodkov zo Sociálnej poisťovne, má iné pravidlá ako metodické usmernenie,“ povedala Mariana Vavrová, ktorá za odvahu získala cenu Biela vrana.
Za to, že vyjadrila názor, prišla o prácu ona aj jej kolegyňa a postihnutí mali byť aj ďalší zamestnanci poisťovne, ktorí podpísali petíciu.
Vavrová upozornila, že poisťovňa si nezistila, aký bude mať nové usmernenie vplyv na rozpočet. Keďže ide zrejme o desiatky miliónov eur, nešlo len o formalitu.
Ministerstvo financií v piatok uviedlo, že mu ministerstvo práce a Sociálna poisťovňa zatiaľ nedoručili vyčíslenie dosahov, ktoré od nich žiada.
Muňko sa možno unáhlil
Nie všetky súdy súhlasili s požiadavkami bývalých vojakov a policajtov, no šéf poisťovne im aj tak ustúpil.
BRATISLAVA. Proti rozhodnutiu šéfa Sociálnej poisťovne Dušana Muňka priznať niektorým bývalým členom ozbrojených zložiek dôchodky sa ozvala podpredsedníčka parlamentu Erika Jurinová (OĽaNO).
Tvrdí napríklad, že rôzne senáty Najvyššieho súdu zaujali v týchto sporoch rozdielne stanoviská. Sú aj také, ktoré nesúhlasia s požiadavkami policajtov a vojakov. Preto mala podľa nej poisťovňa požiadať Najvyšší súd o zjednocujúce stanovisko.
Muňkovo riešenie situácie pritom neuspokojilo všetkých sťažujúcich. Niektorým z nich sa zdá nová penzia malá, a preto sa znova sťažujú.
Jurinová poukázala aj na to, že kým priemerný dôchodok z poisťovne je 390 eur, vojaci majú výsluhový dôchodok v priemere takmer 800 eur a policajti 627 eur. Aj preto žiada poslanecký prieskum v poisťovni.
Ani exminister práce Jozef Mihál (SaS) nerozumie tomu, prečo Muňko ustúpil od pôvodného názoru poisťovne a vydal metodické usmernenie.
„Z hľadiska morálneho nie je normálne, ak niekto, kto má výsluhový dôchodok a odpracuje si päť rokov v civilnom zamestnaní, získa dôchodok zo Sociálnej poisťovne,“ povedal Mihál.
Podľa poslanca SDKÚ Miroslava Beblavého by sa ministerstvo práce malo jasne vyjadriť, či vecne a politicky treba ďalej zvýhodňovať poberateľov výsluhových dôchodkov. „Ak sa im to nezdá správne, do budúcnosti by potom mali urobiť rozhodnutie vrátane zmeny zákona,“ hovorí Beblavý.
Ministerstvo práce postup poisťovne obhajuje.
