BRATISLAVA. Peter a Eva Macinskí si pred dvomi rokmi vzali úver päťtisíc eur od nebankovej firmy, chceli ním splatiť staré dlhy.
Keď so splátkami meškali, pôžičková firma začala dlžobu vymáhať. No nežiadala už päťtisíc eur, ale takmer 23-tisíc eur.
Macinskí zabezpečili úver svojím bytom, pôžičková firma preto chcela dlh vyrovnať jeho predajom. Zasiahol súd, ktorý dražbu bytu pozastavil, kým sa nepreverí, či je vyše tristopercentný nárast dlhu za polroka férový.
Okresný súd v Prešove potvrdil, že je taký úrok nezákonný. Úverovú zmluvu zrušil a Macinským prikázal, aby zaplatili len skutočný dlh vo výške asi štyritisíc eur.
Hoci súd neférový úver zrušil, manželia Súdnemu dvoru Európskej únie, ktorý sa ich prípadom zaoberá, napísali, že stále môžu prísť o byt, pretože záložné zmluvy naďalej platia.
Pre štát nič nezvyčajné
Slovenská vláda Súdnemu dvoru potvrdila, že u nás skutočne môže banka či pôžičková firma siahnuť na nehnuteľnosť, aj keď náš súd povie, že podmienky poskytnutia úveru neboli férové.
„V záložnej zmluve sa dá dohodnúť, že záložné právo zabezpečuje aj prípadný záväzok z bezdôvodného obohatenia, ktorý vzniká v prípade neplatnosti pôvodnej úverovej zmluvy,“ vraví hovorkyňa ministerstva spravodlivosti Alexandra Donevová.
Ministerstvo však neodpovedalo na otázku, či chce situáciu zmeniť.
Šéf Spotrebiteľského centra Miroslav Antoňak si myslí, že by to takto nemalo fungovať.
„Keď už súd zruší celú úverovú zmluvu a nielen jednu podmienku, mal by sa v rozsudku vyrovnať aj so súvisiacou záložnou zmluvou,“ hovorí. Keď to neurobí súd, dlžníkom Antoňak odporúča, aby sa obrátili na súd a napadli platnosť záložnej zmluvy.
Súhlasí s ním aj partner advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c Radovan Pala.
„Záložná zmluva zabezpečuje individuálnu pohľadávku a jej príslušenstvo, teda konkrétny úver či pôžičku. Keď zmluva o pôžičke alebo úvere zanikne, zanikne aj záložná zmluva,“ vysvetľuje.
Záložná zmluva, ktorá rieši založenie nehnuteľnosti aj pre prípad neplatnosti úverovej zmluvy, je podľa Palu právne ťažko obhájiteľná, najmä, keď ide o pôžičku či úver pre spotrebiteľa.
Myslia si to napríklad aj Sberbank. „Ak by úver odporoval zákonu a súd by ho vyhlásil za neplatný, nemohlo by platne vzniknúť ani jeho zabezpečenie,“ vysvetľuje hovorkyňa Sberbank Ľubomíra Chmelová.
Ako sa dá brániť
Keby aj pôžičkové firmy dali do záložnej zmluvy vetu, že bude platiť, hoci súd označí podmienky úveru za neférové, podľa Palu je takáto dohoda spochybniteľná.
„Veriteľ takouto dohodou dopredu deklaruje, že nevie zaručiť také podmienky pôžičky alebo úveru, ktoré budú garantovať platnosť zmluvy, čím sa snaží preniesť svoju zodpovednosť na spotrebiteľa,“ hovorí Pala.
Za podmienky úverovej zmluvy zodpovedá ten, kto peniaze požičiava. Keď férovosť úveru súd spochybní, strata úrokov či možnosti zhabať ľuďom dom má byť pre veriteľa trestom.
Antoňak zároveň pripomína, že len niektoré slovenské súdy rušia celé úverovú zmluvy, keď v nich nájdu neférové podmienky.
„Zvyčajné je, že sa zruší len určitá neprijateľná podmienka, nie celá zmluva. A v takom prípade úverová aj záložná zmluva naďalej platia do výšky istiny,“ hovorí Antoňák.
Aký veľký je to problém
Záložná zmluva, ktorá rieši predaj domu aj v prípade neplatnosti úverovej zmluvy, je skôr bežný pri úveroch od nebankových firiem. Z bánk priznala také zmluvy len Prima banka, no upozornila, že ešte nebola v situácii, že by predávala založený dom a úverová zmluva bola neplatná.
Slovenská sporiteľňa odpovedala neurčito. No jej reakcia skôr naznačuje, že si neošetruje záložné zmluvy pre prípad, že budú podmienky úveru spochybnené.
Banky si myslia, že takéto pochybné zmluvy sú doménou pôžičkových firiem, ktoré nikto nereguluje.
„Z hľadiska bankovej praxe je absolútne neprijateľné, aby sa uplatnilo záložné právo, keď je úverová zmluva neplatná, ešte som sa s tým nikdy nestretol,“ reagoval František Sedlačko z advokátskej kancelárie Sedlačko & Partners, ktorá spolupracuje so Sberbank.
Asociácia poskytovateľov spotrebiteľských úverov, v ktorej sú najväčšie pôžičkové firmy, neodpovedala na otázku, či si zvyknú záložné právo poistiť aj pre prípad, že by ich úverové podmienky na súde neobstáli.
Jej tajomník Ivan Kahanec pripomenul, že nebankové spoločnosti podporuje vyčistenie trhu od firiem, ktoré zneužívajú finančnú tieseň dlžníkov.
„Pomohlo by dobre nastavenie licencovane spoločností poskytujúcich spotrebiteľské úvery a súvisiaca prísnejšia regulácia centrálnou bankou,“ dodal Kahanec.
Obrana je vraj dobrá
Dlžník má štyri mesiace, aby sa bránil proti nefér predaju domu. Stále
v ňom môže bývať.
BRATISLAVA. Európska komisia Slovensku vyčíta, že naše zákony chránia dlžníkov menej ako obyvateľov iných štátov Európskej únie. Vďaka tomu môžu u nás rýchlo prísť o dom, aj keď dlhujú pár stoviek či tisíc eur.
Na stranu Slovenska sa minulý týždeň postavil generálny advokát Súdneho dvora Európskej únie Nils Wahl. Pripravil pre sudcov návrh v spore manželov Petra a Evy Macinských, ktorých chcela o byt pripraviť pôžičková firma pre niekoľkotisícovú dlžobu.
Wahl sa v návrhu zamýšľal, či sú u nás férovo nastavené pravidlá dobrovoľných dražieb. Cez dražbu totiž banky a pôžičkové firmy berú dlžníkom založené nehnuteľnosti.
Wahlovi sa zdá v poriadku, že súdy čakajú na podnet od spotrebiteľa, aby začali dobrovoľnú dražbu preverovať.
Spotrebitelia, ktorým hrozí zhabanie majetku, majú totiž štyri mesiace na to, aby zákonnosť dražby napadli.
„Počas plynutia tejto lehoty môže dlžník stále užívať majetok, ktorý bol predmetom dražby,“ zdôrazňuje generálny advokát.
Ministerstvo spravodlivosti číta stanovisko Wahla tiež ako potvrdenie, že náš systém ponúka dlžníkom dostatok možností, ako sa brániť proti nefér zhabaniu majetku.
Je preto pravdepodobné, že týmto stanoviskom bude Slovensko argumentovať, keby nás chcel Brusel potrestať za nedostatočnú ochranu dlžníkov.
Na popud Európskej komisie už ministerstvo chystá zmenu v arbitrážnych pravidlách, aby o férovosti úverov pre ľudí nerozhodovali súkromné súdy, ktoré môžu byť zaujaté v prospech bánk a pôžičkových firiem.
