BRATISLAVA. Národné parky, chránené krajinné oblasti, chránené vtáčie územia, prírodné rezervácie a chránené areály by mala po novom vyhlasovať vláda a nie ministerstvo životného prostredia. Vyplýva to z novely zákona o ochrane prírody a krajiny z dielne envirorezortu, ktorú dnes schválil parlament.
Tým, že bude chránené územia vyhlasovať vláda, zvýši sa podľa MŽP autorita vyhlasovateľa a zodpovednosť pri rozhodovaní v procese vyhlasovania. Každým vyhláseným územím sa totiž môžu obmedziť aj vlastnícke práva a môže tak vzniknúť nárok na hradenie ujmy z verejných zdrojov. Preto je podľa rezortu životného prostredia dôležité, aby vláda pri vyhlasovaní chránených území mala súčasne prehľad o finančných nákladoch. Novinkou je možnosť vyhlásenia obecného chráneného územia obcou v jej katastrálnom území alebo po dohode obcí aj vo viacerých katastrálnych územiach.
Rezort životného prostredia takisto pripravuje prehodnotenie celej sústavy chránených území na základe odborných a medzinárodných kritérií. Pri týchto krokoch bude rezort postupovať komplexne pri zohľadnení reálneho stavu území. Výsledkom môže byť aj redukcia chránených území. Envirorezort získa novelou zákona o ochrane prírody a krajiny tiež efektívnejšie nástroje na dokončenie zonácie národných parkov.
Ďalším cieľom novely je efektívnejšia a účinnejšia ochrana prírody, pričom dôraz bude kladený na dohodu s vlastníkmi pozemkov v chránených územiach. Systém kompenzácie zahŕňa zámenu pozemkov, zmluvnú starostlivosť, výkup či nájom pozemkov a náhradu za obmedzenie bežného obhospodarovania. Dohoda na nefinančnom vyrovnaní zníži aj nároky na verejné financie.
"Štát totiž platí vlastníkom pozemkov vo vyššom stupni ochrany náhrady za to, že ich nemôžu plnohodnotne využívať," vysvetlil pred časom hovorca envirorezortu Maroš Stano. Novela tiež upravuje reguláciu inváznych druhov rastlín. Podľa nových pravidiel bude vlastník, správca alebo užívateľ, nájomca, povinný odstraňovať invázne druhy zo svojich pozemkov na vlastné náklady alebo na náklady pôvodcu šírenia. Doteraz boli náklady na ťarchu pôvodcu šírenia a ak nebol známy, na náklady štátu.
Právna norma zmení tiež podmienky na výrub drevín. Súhlas nebude po novom potrebný v prípade drevín v nezastavaných častiach sídiel s obvodom kmeňa do 80 centimetrov. Súčasná hranica pre dreviny s obvodom kmeňa do 40 centimetrov v intraviláne sa nemení.
Toto opatrenie sa však nevzťahuje na dreviny rastúce ako súčasť verejnej zelene, na cintorínoch, v územiach s druhým a tretím stupňom ochrany a dreviny rastúce v územiach so štvrtým a piatym stupňom ochrany. Tam je výrub akýchkoľvek drevín zakázaný. Pre chránené stromy platí osobitný režim ochrany a právnou úpravou nebudú dotknuté.
