Cena za štvorcový meter plochy domu sa za vyše desať rokov takmer zdvojnásobila.
BRATISLAVA. Slovenské domácnosti, ktoré sa rozhodnú bývať v rodinnom dome, si vystačia s polovičnou obytnou plochou než pred pätnástimi rokmi.
Vtedy sa totiž stavali domy, ktoré mali v priemere 250 štvorcových metrov, dnes je priemerná obytná plocha dvoch tretín domov 90 až 110 štvorcových metrov.
Vyplýva to z prieskumu agentúry Perfect Crowd, ktorý robila pre Ekonomické stavby Slovensko.
Jej riaditeľ Aleš Urbánek tvrdí, že sa stavajú menšie domy, ktoré dokážu konkurovať bytom v nových obytných komplexoch.
„Priemerná cena domu s plochou 100 štvorcových metrov sa dnes pohybuje okolo 100-tisíc eur, teda na úrovni menšieho bytu,“ opisuje situáciu na trhu.
Generácie už žijú osve
Menšie domy si dnes bežne volia rodiny, ktoré opúšťajú byty v panelákoch a zabezpečujú si o niečo väčšie bývanie, vraví analytik spoločnosti Home Credit Michal Kozub.
„Obydlie s rozlohou 90 až 110 štvorcových metrov je pri súčasnej štandardnej veľkosti rodín stále veľkorysá či v zásade nie obmedzujúca plocha,“ vraví sociologička Silvia Porubänová.
Medzi najobľúbenejšie varianty rodinných domov na Slovensku patria podľa Urbánka štvorizbové s kuchyňou či päťizbové s kuchynským kútom. Za posledných pätnásť rokov tieto typy domov pribúdali na úkor tých so šiestimi a viacerými izbami.
Polovičná obytná plocha rodinných domov oproti minulosti však rodinám stačí aj preto, že veľká časť dospelých detí so svojimi rodinami nechce v jednom dome bývať s rodičmi tak ako v minulosti.
„Postupne sa preto končí výstavba dvojgeneračných domov, ľudia sa spravidla zameriavajú na jednogeneračné stavby,“ vraví Kozub.
Ceny výrazne stúpli
Aj rodiny, ktoré nechcú žiť pod strechou jedného domu s rodičmi, by si však zrejme dopriali viac priestoru, ak by ich neobmedzovali peniaze. Tie pritom hrali pri zmenšovaní rodinných domov v posledných rokoch u nás významnú úlohu.
Potvrdzujú to aj štatistiky Národnej banky Slovenska. V tomto roku sa totiž priemerná cena za štvorcový meter domu vyšplhala na takmer dvojnásobok ceny, ktorá bola v roku 2002.
„Pomerne vysoké ceny nehnuteľností sú jedným z dôvodov, prečo Slováci obývajú menšie plochy ako pred rokmi,“ hovorí Eva Sadovská, analytička Poštovej banky.
Pripomína, že kým napríklad v roku 1989 musel zamestnaný Slovák odpracovať štyri dni, aby si mohol dovoliť kúpiť štvorcový meter domu, dnes je to až 31 dní na kúpu tej istej plochy.
Hypotéky by asi nestačili
Nech je aj plocha domu menšia ako v minulosti, na jeho kúpu si väčšina rodín musí aspoň časť peňazí požičať.
Hoci stále patríme medzi národy, ktoré žijú v nehnuteľnostiach financovaných z úveru zriedkavejšie, situácia sa za posledné roky zmenila.
„Podiel obyvateľov žijúcich vo vlastnom, ale s úverom je totiž dvojnásobne vyšší ako v roku 2006,“ hovorí Sadovská.
Ľudia pritom nechcú príliš veľké domy aj preto, aby ich mohli čiastočne financovať hypotékami, vraví Kozub. Pokiaľ by bola obytná plocha domu výrazne väčšia, hypotéka by im na jeho zaobstaranie nemusela stačiť.
„Bývanie, ktoré má primeraný rozmer, umožňuje rodinám zbaviť sa stresu zo života nad pomery, ktorý si nemôžu dovoliť,“ hovorí Porubänová.
Malý dom potrebuje inteligentné riešenie
Dobré a účelné trojizbové bývanie sa dá dnes urobiť aj na 70 štvorcových metroch, vraví architekt Boris Hrbáň z Imagine development.
Prečo ľudia stavajú menšie domy ako pred rokmi?
„Ak hovoríme o obyčajných rodinných domoch, tak ich menšia veľkosť v porovnaní s minulosťou jednoznačne odzrkadľuje dnešné vyššie náklady na pozemok i na stavbu. Na druhej strane, v druhej polovici 20. storočia sa stavali domy neprimerane veľké. Plánovali sa pre viac generácií, stavali svojpomocne často dlho a po odchode detí ich využívali rodičia aj tak len na jednom podlaží. Veľké domy sa budú stavať vždy, ale sú to skôr vily, ktoré sú primerané malej časti skutočne bohatých majiteľov.“
Aké sú výhody a nevýhody malého domu?
„Za výhody malého domu môžeme považovať úspornosť – priestorovú aj finančnú. Možnosť rýchlejšej výstavby, nižšie prevádzkové a renovačné náklady a zrejme aj ľahšiu predajnosť. Relatívnou nevýhodou môže byť menej skladovacích priestorov či fakt, že sa do domu nezmestí všetko, čo si ľudia vysnívajú. Pri inteligentnom riešení však môže aj menší dom mať všetko, čo rodina na komfortné bývanie potrebuje.“
Aká môže byť energetická úspora, ak sa rozhodnem pre dom nie so štyrmi, ale s troma izbami?
„Neviem to zodpovedne vyčísliť, ale úspory pri vykurovaní alebo spotrebe elektriny sú určite priamo úmerné veľkosti domu.“
Na akých priestoroch ľudia najčastejšie šetria?
„Najčastejšie obetovanou časťou domu, ak je cieľom obmedziť ho veľkostne, je pivnica, respektíve suterén. Ten napríklad pri dvojposchodovom dome tvorí tretinu plochy. Pri často nepredvídaných komplikáciách a nákladoch na podzemnú stavbu a neobývateľnosť suterénu je to logické riešenie. Pri ostatných častiach domu sa celková plocha dá oveľa lepšie ušetriť vďaka rozumným veľkostiam izieb a nie úplným vypustením niektorých z nich. Dobrým príkladom môžu byť aj byty: pred piatimi rokmi sa bežne stavali trojizbové byty s plochou 90, 100 či 120 štvorcových metrov, pričom rovnako dobrý a účelný trojizbový byt sa dá dnes postaviť na 70 štvorcových metroch.“
Možno usporiadať taký malý dom, aby spĺňal dnešné nároky rodín s deťmi?
„Celkom určite sa to dá, ale nie je jednoduché v krátkosti povedať ako. Dom je veľmi individuálnym priestorom, v ktorom žijeme každodenný život so všetkým, čo k nemu patrí. Čím viac si ho dokážeme prispôsobiť na mieru, tým úspornejší môže byť, a napriek tomu sa v ňom môžeme cítiť komfortnejšie ako v omnoho väčšom, ale konfekčnom dome. Samozrejme, ak si dokážeme sami dostatočne zanalyzovať naše potreby a zladiť predstavy a rozpočet, môžeme si vybrať aj hotový dom, ktorý nám môže sadnúť. Platí však, že čím menší dom a rozpočet, tým dôležitejšie je nájsť inteligentné riešenie, ktoré aj na malej ploche ponúkne všetko a navyše vytvorí miesto, v ktorom budeme žiť radi.“
Halka Tytykalová
