Britskí agenti v jeho redakcii ničili harddisky, vyhrážal sa mu aj britský premiér, vypočúvali ho v parlamente. Šéfredaktor Guardianu Alan Rusbridger hovorí, že nič z toho im nezabráni zverejňovať tajomstvá.
LONDÝN, BRATISLAVA. Mohla by to byť scénka v obnovenej šou komediálnej skupiny Monty Python.
Dvaja agenti britskej tajnej služby GCHQ – ktorá pomáhala americkej NSA sledovať milióny súkromných e-mailov či hovorov vrátane nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, a špehovala politikov na summite G20 v Londýne – by stáli nad skupinkou zamestnancov denníka Guardian a dohliadali, ako ničia harddisky v piatich laptopoch s dátami, ktoré zo spriatelenej tajnej služby vyniesol Edward Snowden.
Bolo by to veselé, keby to nebolo skutočné.
Koniec harddiskov
Fakty
Guardian pod tlakom
britský denník Guardian vznikol v roku 1821 ako Manchester Guardian,
v roku 2010 sa preslávil, keď zverejňoval depeše z WikiLeaks, tento rok dal priestor únikom z NSA od Edwarda Snowdena,
Guardian podľa šéfredaktora zverejnil len jedno percento z tajných dokumentov,
napriek tomu musel zničiť v redakcii päť harddiskov a čelí obvineniam, že pomáhal ohroziť národnú bezpečnosť.
V sobotu 18. júla zamestnanci britského denníka, ktorý zverejňoval utajené americké depeše z WikiLeaks a tento rok aj od Edwarda Snowdena, zišli do podzemia.
Z miestnosti bez okien, stráženej 24 hodín bezpečnostnou službou, kam sa nesmelo vojsť s mobilom, zobrali päť laptopov, ktoré neboli napojené na internet a zapínali sa cez tri heslá, z ktorých každé vedel vždy len jeden človek.
Museli ich zničiť, hoci obsah diskov bol zakódovaný a citlivé materiály sa dajú ľahko uložiť na servery, kam britská jurisdikcia nesiaha.
Pre 59-ročného šéfredaktora Alana Rusbridgera to bolo len pokračovanie zúfalého nátlaku vlády na britský denník, aby s odhaľovaním tajných materiálov, ktoré kompromitujú americké tajné služby aj ich britských spojencov, skončil.
Šéfredaktor v parlamente
„Odkedy sme materiály od Snowdena získali, boli za mnou ľudia z vládnych agentúr viac ako stokrát,“ povedal minulý týždeň Rusbridger na emotívnom vypočúvaní v britskom parlamente.
Hovorí, že ho mali zastrašiť a odradiť od zverejňovania informácií, ktoré západnú spravodajskú komunitu vrhli do mimoriadne zlého svetla, pripomínajúceho Veľkého brata, o ktorom písal britský spisovateľ George Orwell. Vďaka jeho knihám sa Rusbridger dal na žurnalistiku.
Dnes je už 18 rokov šéfredaktorom ľavicového denníka, ktorý bojuje proti establishmentu dobrou investigatívou. Denník Financial Times napísal, že aj posledných šesť mesiacov, odkedy sa ujal informácií, ktoré vyniesol Snowden, ju Guardian robí vo verejnom záujme.
Podmienky na to má dobré, hoci nie ideálne. Guardian si v čase ekonomickej krízy a krízy tlačených médií môže dovoliť byť v strate (vlani mínus 31 miliónov libier) a investovať do kvalitnej, ale drahej investigatívy.
Stratu denníka vyrovnáva Scottova nadácia (založil ju syn niekdajšieho šéfredaktora a majiteľa novín). Vznikla, aby zabezpečila nezávislé fungovanie novín. Redakcia tak necíti žiadne tlaky od majiteľa.
Aj preto sa práve Guardian stal hlavným útočiskom pre „whistleblowerov“ ako Juliana Assangea z WikiLeaks a Snowdena z NSA, ktorý sa skrýva pred americkými vyšetrovateľmi v Rusku.
Kto má väčší vplyv
Na rozdiel od šéfredaktorky New York Times americký magazín Forbes Rusbridgera nezaradil do rebríčka najvplyvnejších ľudí sveta, zaoberajú sa ním však v Bielom dome, NSA, CIA či kancelárii britského premiéra Davida Camerona na Downing Street 10.
„Premiér, vicepremiér, ministerstvo zahraničia, generálny prokurátor a ďalší vo vláde sú extrémne znepokojení tým, čo robíte,“ odkázal podľa New Yorkera Rusbridgerovi Jeremy Heywood, sekretár britského premiéra Davida Camerona.
Začínalo sa leto a tím v redakcii Guardianu začal vypúšťať Snowdenowe materiály o americkom masívnom sledovaní internetu a mobilných telefónov na celom svete. Pokračovali v nich napriek varovaniam a slovám premiéra Camerona o tvrdších opatreniach.
Pre istotu pracovali paralelne s americkým denníkom New York Times, lebo v Amerike, na rozdiel od Británie, prvý dodatok ústavy zaručuje úplnú slobodu slova. Keby Guardian zastavila britská cenzúra, New York Times či mimovládna organizácia Pro publica by materiály tak či tak zverejnili.
„Ak by sa vláda rozhodla napochodovať k nám do redakcie a zastaviť nás, napríklad by ma zatkla, nič by tým nezastavila,“ povedal Rusbridge v rozhovore pre nemecký magazín Der Spiegel.
Konflikty mal v pláne
Šéfredaktor Guardianu, ktorý pôsobí v kostených okuliaroch a v saku nenápadne ako knihovník, mal od začiatku veľký záujem urobiť z odkrývania utajovaných informácií hlavnú značku novín, napísal reportér New Yorkera Ken Auletta v rozsiahlom profile.
Pomohol mu aj presun denníka na internet, Guardian viackrát za sebou vyhlásili za najlepšie svetové noviny na webe.
„Pred piatimi rokmi sme sa rozhodli ísť digitálnou cestou a otvoriť sa pestrej škále ľudí, ktorí publikujú digitálne,“ povedal Rusbridger pre Der Spiegel. Tak najali Glenna Greenwalda, ktorý sa stal kľúčovou spojkou pre Snowdena, keď sa dal na útek pred americkými vyšetrovateľmi.
Nie náhodou je v americkom špionážnom filme Bournovo ultimátum hlavný hrdina v kontakte práve s novinárom z tohto denníka.
„Reportéri Guardianu sa v preplnenej stanici Waterloo uhýbajú guľkám od snajperov CIA. Samozrejme, takéto veci sa nám dejú ustavične,“ vtipkoval Guardian pred šiestimi rokmi v recenzii.
Veľký posun v Guardiane prišiel v roku 2009, keď investigatívny reportér Guardianu Nick Davies začal písať o praktikách mediálneho impéria Ruperta Murdocha.
Malý denník, čo do počtu výtlačkov (len necelých dvestotisíc), sa postavil proti vplyvu magnáta, ktorý na ostrovoch vlastní viaceré noviny vrátane Timesov a satelitnú televíziu BSkyB.
Davies sa zameral najmä na praktiky nedeľníka News of the World, ktorý podplácal policajtov, aby získal informácie, a pre svoje príbehy odpočúval mobilné telefóny celebrít či iných, pre čitateľov zaujímavých ľudí.
Séria článkov prinútila Scotland Yard obnoviť vyšetrovanie, britský bulvárny týždenník zanikol a jeho vedenie zatkli.
O rok neskôr Rusbridger presvedčil Assangea, že spoluprácou s Guardianom obe strany získajú väčší vplyv.
Tajomstvá v zápisníčkoch
Napriek komplikovanej spolupráci so zakladateľom WikiLeaks práve Guardian sledovali a preberali všetky svetové médiá a jeho stránka sa po bulvárnom Daily Mail a New York Times stala treťou najsledovanejšou na svete.
Rusbridger sa rozhodol, že pre Guardian založia aj americko-austrálsku edíciu na webe. Tiež bol od začiatku proti spoplatneniu novín na internete.
Zo šéfredaktora, ktorý vášnivo hrá na klavíri, sa stal opatrný novinár, ktorý namiesto telefonovania radšej za zdrojom letí a čo potrebuje, si zapíše na papier. Odkedy začali so Snowdenom, vypísal podľa New Yorkera vyše dvesto zápisníčkov.
Nepriateľ štátu
Minulý týždeň na výsluchu v britskom parlamente, ktorý aj konzervatívne Financial Times označili za veľmi „nepriateľský“, dostal Rusbridger otázku, či miluje svoju krajinu.
Mnohí ho obviňujú, že Guardian spravodajskými únikmi pomáha agentom z nedemokratických krajín ako Rusko alebo Čína, a ohrozuje národnú bezpečnosť.
„Áno, my v Guardiane sme patrioti,“ odvetil Rusbridger s tým, že Britániu má rád „pre jej demokraciu a slobodu slova“. Bránil sa aj tým, že všetko, čo zverejnili, veľmi starostlivo zvážili a doteraz zverejnili len jedno percento z materiálov, ktoré mali. „Nezverejnili sme žiadne mená.“
Pred britskými poslancami sa ho v otvorenom liste zastal aj slávny novinár z aféry Watergate Carl Bernstein. „Je nebezpečné, keď sa britské úrady snažia preniesť pozornosť z debaty o sledovaní na správanie sa tlače.“
V opačnom prípade sa podľa reportéra, ktorý položil amerického prezidenta Nixona, riskuje, že demokracia sa zmení na despociu a demagógiu a tiež kriminalitu zvolených lídrov.
„Za posledné tri roky sa stalo už po druhýkrát, keď veľmi mladý pracovník na nízkom stupni vedel prečítať ich dáta a odísť s nimi. Myslím, že by bolo lepšie, keby sa starali viac o vlastné zabezpečenie siete ako Guardian,“ povedal Rusbridger pre Spiegel.
