Prvé skúsenosti ukazujú, že záujem ľudí o digitálne podpisovanie štát nečaká. Chýba totiž program na podpisovanie príloh a návody. Inak je využívanie e-občianky pohodlné a šetrí peniaze pri komunikácií so úradmi.
Čo ukázal test
- Vybavenie dokladu je rýchle, treba si prichystať kódy. Čítajte >>>
- Inštalácia je ľahké, všetko dôležité je po Slovensky. Čítajte >>>
- Na podpisovanie príloh chýba program, je len za poplatok. Čítajte >>>
- Návod na podpisovanie úplne chýba. Čítajte >>>
- V troch zo štyroch situácií bolo podpisovanie bezproblémové. Čítajte >>>
Či už ste podnikateľ, alebo len máte radi technické novinky, vyplatí sa vám vybaviť si nový občiansky preukaz s čipom a rovno na polícii požiadať aj o digitálny podpis.
Za výmenu dokladu zaplatíte poplatok 4,50 eura, digitálny podpis je grátis. Nový doklad máte hotový za asi desať dní, za dva, keď si priplatíte dvadsať eur.
Po týždni testovania rôznych elektronických služieb štátu, ktoré môžete vďaka e-občianskemu využívať, sa dá napísať, že nový doklad výrazne šetrí peniaze a čas pri komunikácii so štátom.
Ale zatiaľ chýbajú návody, ktoré by aj laikom vysvetlili, ako sa podpisovať a zásadným nedostatkom je chýbajúci program na digitálne podpisovanie dokumentov, ktoré chcete poslať ako prílohu e-mailu.
1.Treba tri kódy, spolu dvadsať číslic
Už keď prídete na políciu zažiadať o nový doklad, budete musieť zadať šesťmiestny bezpečnostný kód. Tento kód budete potom ťukať na počítači pri používaní akejkoľvek funkcie e-občianskeho.
O pár dní neskôr, keď vám budú pri preberaní dokladu nahrávať certifikáty na digitálne podpisovanie, budete zadávať ďalšie dva kódy. Šesťmiestny ZEP PIN budete používať pri digitálnom podpisovaní, osemmiestny ZEP PUK zas vtedy, keď sa trikrát pomýlite pri zadávaní PIN kódu. Všetky kódy môžu byť rovnaké, no je to zbytočné bezpečnostné riziko.
Pri nahrávaní certifikátov budete musieť podpísať aj dvojstranovú zmluvu o ich vydaní a prevzatí, podľa ktorej vám do e-občianky nahrajú tri rôzne podpisové certifikáty. Jeden slúži napríklad na šifrovanie e-mailov, ktoré posielate na úrady, zvyšnými dvomi sa podpisujete.
Čítačku sme na policajnej stanici v Senci dostali až pri preberaní novej občianky, no niekde vám zariadenie dajú už pri prvej návšteve, keď budete spisovať žiadosť o výmenu dokladu.
V Senci sme na vybavenie dokladu nečakali a keď nepočítame krátky výpadok systému na vydávanie certifikátov, spísanie žiadosti a fotenie zaberie asi tak desať minút, o niečo menej trvá preberanie dokladu a nahrávanie certifikátov.
2.Inštalácia prebieha po Slovensky
Aplikácie na používanie e-občianky a digitálneho podpisu sú zavesené na webe ministerstva vnútra a na ústrednom portáli verejnej správy Slovensko.sk. Ide o ovládač na čítačku občianky, program eID klient na ovládanie funkcií dokladu a DSigner na digitálne podpisovanie cez internetový prehliadač.
Čítačku nezapájajte do počítača skôr, než si nainštalujete jej ovládač. „Mohol by sa totiž zablokovať príslušný port, čo by bola komplikácia nad možnosti bežného používateľa,“ upozorňuje Róbert Kalapoš z webu ZarucenyElektronickyPodpis.eu.
Inštalácia ovládača aj eID klienta je rýchla a intuitívna, sprievodca inštalácie oboch programov je v Slovenčine. Aplikácia DSigner má viacero inštalačných súborov a treba ich otvárať v poradí, ktoré je spísané v priloženom textovom súbore, ktorý je tiež v slovenskom jazyku.
Keď je všetko nainštalované a zasuniete občianku do čítačky, na obrazovke vyskočí okno eID klienta so žiadosťou o zadanie bezpečnostného kódu. Až po jeho zadaní softvér dokáže prečítať, čo je na doklade uložené. eID klient slúži najmä na legitimáciu cez web, no môžete si tu meniť aj všetky tri prístupové kódy.
Prečítajte si tiež:
3.Štát nedal program na podpisovanie príloh
Na prvý problém narážame, keď sa snažíme medzi nainštalovanými programami nájsť aplikáciu DSigner, aby sme digitálne podpísali súbor, ktorý sme chceli poslať na ministerstvo spravodlivosti. Ikonu programu sme nenašli.
„Týmto programom sa nedajú podpísať prílohy. Slúži len na podpisovanie cez webové stránky, ktoré dokážu vyvolať používateľské okno podpisovača DSigner,“ vysvetľuje Kalapoš.
DSigner funguje len cez internetový prehliadač Internet Explorer. Ministerstvo vnútra sľubuje, že začiatkom budúceho roka sprístupní softvér aj pre používateľov systému Mac či rôznych linuxových operačných systémov.
Keď chcete podpisovať prílohy e-mailov, treba si zaplatiť program QSign od spoločnosti Ardaco, čo stojí 70 eur za rok. Bezplatný je zatiaľ webový podpisovač firmy Disig, veľkou výhodou je, že beží aj vo Firefoxe či v Chrome a na rôznych operačných systémoch.
Web zároveň grátis pridáva do podpísaného dokumentu inak spoplatnenú časovú pečiatku, ktorá slúži na nespochybniteľné určenie času digitálneho podpisu. Časovú pečiatku využije napríklad ten, kto chce digitálne podpísať kúpnu zmluvu na dom.
Ako dlho bude tento webový podpisovač grátis, nevedno. „Web je momentálne v pilotnej promo prevádzke, všetky služby sú bezplatné, doba ukončenia promo prevádzky ešte nie je určená,“ povedal konzultant firmy Disig Peter Miškovič.
Skúšali sme aj bezplatný softvér na podpisovanie FastZEP, no nedokázali sme sa ním digitálne podpísať. Očakáva sa, že by mohli vzniknúť ďalšie veľmi lacné či dokonca bezplatné aplikácie na podpisovanie, pretože Národný bezpečnostný úrad ruší ich povinnú certifikáciu. Nezávislým vývojárom tak nebude brániť v práci, že musia zháňať pár tisíc eur na certifikáciu.
4.Návody sú nezrozumiteľné alebo úplne chýbajú
Návod na aplikáciu DSigner má 42 strán a je písaný jazykom, ktorému bežný používateľ vôbec nerozumie. Na letákoch, ktoré dostanete pri vybavovaní e-občianskeho, sú zas len všeobecné vysvetlenia či rady, ako bezpečne používať nový doklad.
Zatiaľ najzrozumiteľnejšie napísané sú odpovede na najčastejšie otázky na webe Slovensko.sk. Ani tam sa však človek nedozvie, ako dokument digitálne podpísať.
Chýba napríklad podstatná informácia, akým certifikátom sa treba podpisovať. Keď totiž podávate cez web Slovensko.sk podnet na Slovenskú obchodnú inšpekciu či Generálnu prokuratúru, po kliknutí na tlačidlo podpísať vám vyskočí okno podpisovača a musíte si vybrať certifikát.
Na e-občianske sú nahraté tri a podľa zmluvy, ktorú občan dostane na polícii, jeden z certifikátov je určený „na podpisovanie“ a má skratku SVK eID PCA. V skutočnosti nejde o zaručený digitálny podpis, na ten treba použiť kvalifikovaný certifikát so skratkou SVK eID ACA.
„V čo najkratšom termíne túto informáciu doplníme,“ sľubuje zástupca šéfa Národnej agentúry pre sieťové a elektronické služby Rastislav Janota.
Šifrovací certifikát slúži na zabezpečenie dôvernosti komunikácie medzi občanom a úradom, vyratúva Miškovič zo spoločnosti Disig. Certifikát „na podpisovanie“ slúži na obyčajné elektronické podpisovanie, ktoré nie je náhradou vlastnoručného podpisu. Môže sa podľa Miškoviča použiť napríklad na overenie totožnosti držiteľa e-občianky pri prihlasovaní do rôznych elektronických služieb.
5.Zlacnenie a uľahčenie komunikácie so štátom
Nový elektronický doklad sme sa pokúsili použiť v štyroch situáciách, chceli sme si zaregistrovať živnosť, založiť eseročku, podať podnet na Generálnu prokuratúru a poslať doplnenie do správneho konania na ministerstvo spravodlivosti.
Zaregistrovanie živnosti je rýchle a jednoduché. Cez portál Slovensko.sk sa dostanete na registračný formulár, ktorý vyplníte a podpíšete. Stačí čítať vysvetlivky a do desiatich minút je podanie odoslané.
Keď sme sa vzápätí pokúšali založiť eseročku, pokus zlyhal. Registračný formulár eseročky je totiž možné digitálne podpísať len v programe, ktorého licencia stojí 70 eur.
Prečítajte si tiež:
S e-občianskym eseročku cez web nezaložíte, štát nedal program
Podnet na Generálnu prokuratúru sme podávali cez portál Slovensko.sk okolo polnoci. Všetky prílohy sme podpisovali cez webový podpisovač spoločnosti Disig, samotný podnet sme podpísali priamo na webe Slovensko.sk. Celé podanie trvalo asi tri minúty a ráno nám prokuratúra potvrdila, že podnet prišiel v poriadku.
Úspešne dopadlo aj doplnenie do správneho konania na ministerstvo spravodlivosti. Dokumenty sme neposielali cez Slovensko.sk, ale ako prílohu obyčajného e-mailu, ktorú sme podpísali cez web spoločnosti Disig. Správa sa nám vracala ako nedoručiteľná, no keď sme ich o probléme telefonicky informovali, do 20 minút sme mohli dokument odoslať a o hodinu neskôr nám prišlo potvrdenie, že dokument bol doručený a správne podpísaný.
Len v posledných dvoch prípadoch sme ušetrili takouto elektronickou komunikáciou tri až štyri eurá, ktoré by sme zaplatili za poštovné a doručenku.
Viac k téme:
- Na e-občianky ide 50 miliónov. Zamotáva sa, kam a za čo
- Štát zriaďuje milióny dátových schránok, pre ľudí aj firmy
- S e-občianskym eseročku cez web nezaložíte, štát nedal program
Test ukázal zároveň aj niektoré ťažkosti, napríklad cez Slovensko.sk sa nedá podpísať a poslať akýkoľvek PDF súbor. Musí byť vo formáte PDF/A, do ktorého dokáže textové či tabuľkové súbory exportovať napríklad kancelársky balík Office 2010 a vyššie.
„Pri podpisovaní dokumentov je potrebné, aby bol dokument zobrazený rovnako, bez možnosti modifikácie alebo ‚skrytia‘ jeho obsahu, napríklad prekrytím textu či bielym textom na bielom pozadí. Formát PDF/A toto spĺňa,“ vysvetľuje Janota z vládnej agentúry, čo spravuje web Slovensko.sk.
