BRATISLAVA. Počet dohodárov už nedohoní minulý rok. Aj keď ich od začiatku roka pribúda, stále je ich takmer o 220-tisíc menej ako pred rokom. V novembri ich bolo podľa údajov Sociálnej poisťovne 456-tisíc. Zdroj: blog Jozefa Mihála na etrend.sk
Pokles dohôd spôsobili najmä odvody, ktoré presadilo ministerstvo práce pod vedením Jána Richtera od začiatku roka.
„Od začiatku roka 2013 sme upozorňovali, že výrazný pokles dohodárov, ale najmä dohôd nebude definitívny a očakávame spätný nárast, aj keď nie až na úroveň z roku 2012,“ povedal hovorca Michal Stuška.
Prácu dostala najviac pätina
Odvody
Od januára 2013
Študenti do 18 rokov (pri príjme do 66 eur mesačne): odvedú 1,05 % zo zárobku.
Študenti vo veku 18 až 26 rokov: odvedú 7 %, firma 22,8 %.
Pri jednej dohode do 155 eur má platiť len firma, a to 1,05 % zo zárobku.
Starobní a výsluhoví dôchodcovia v penzijnom veku: 4 %, firma 19,8 %.
Invalidní dôchodcovia: odvedú 7 %, firma 22,8 %.
Dohodári s priznaným predčasným dôchodkom s pravidelným príjmom: odvedú 9,4 %, firma 31,2 %.
Dohodári s priznaným predčasným dôchodkom a nepravidelným príjmom: odvedú 8 %, firma 29,8 %.
Ostatní dohodári s pravidelným príjmom: odvedú 13,4 %, firma 35,2 %.
Ostatní dohodári s nepravidelným príjmom: odvedú 11 %, firma 32,8 %.
Dohodári majú nárok na minimálnu hodinovú mzdu, voľno na návštevu lekára.
To, že je dohodárov menej, nemusí každý chápať ako zlú správu. Zrušenie časti dohôd bol totiž aj oficiálny cieľ vlády.
Na druhej strane ministerstvo očakávalo, že časť z ľudí, ktorí pracovali na dohodu, dostane od firiem ponuku na pracovný pomer. Napríklad aj čiastočný.
Čísla Sociálnej poisťovne ukazujú, že niektorí dohodári mohli získať zamestnanecký kontrakt.
Počet zamestnancov od začiatku tohto roka do júla totiž vzrástol podľa Sociálnej poisťovne zhruba o 40-tisíc.
Do júla bol medziročný rozdiel v počte dohodárov viac ako 200-tisíc.
Pri najoptimistickejšom odhade tak možno povedať, že zhruba pätina z tých, ktorí prestali robiť na dohodu, sa stala zamestnancami. V náraste zamestnaných však môžu byť aj ľudia z úradov práce aj absolventi.
„Dáta Sociálnej poisťovne potvrdzujú sledovaný cieľ, tým bolo zvýšenie počtu riadnych zamestnancov,“ vraví Stuška.
Upozorňuje, že dohodári mohli spôsobiť aj nárast živnostníkov či jednoosobových eseročiek. Na závery je podľa ministerstva skoro.
Ostali doma
Kde skončili ostatní bývalí dohodári? Niektorí mohli pracovať na dohodu popri inej práci. Ich práca sa potom podľa šéfa agentúry McRoy Luboša Sirotu presunula na kmeňových zamestnancov či živnostníkov.
Tak sa im mohli napríklad zvýšiť nadčasy. „Niektoré dohodárske úväzky sa skumulovali do jedného zamestnaneckého alebo si firma najala niekoho na živnosť,“ dodáva.
Potom je však skupina ľudí, ktorá ostala doma. Ide o dohodárov, ktorí si privyrábali popritom, ako boli vedení na úrade práce.
Aj nezamestnaní si totiž môžu privyrábať, ak nezarobia viac ako zhruba 150 eur.
„O prácu prišli najmä ľudia, ktorí si na dohodu privyrábali len málo, a preto z evidencie na úradoch práce vyradení neboli,“ hovorí Sirota.
Preto sa neobjavili ani v štatistikách nezamestnanosti, lebo tam už boli. Takto však prišli o možnosť privyrobiť si, nestratiť pracovné návyky a znížila sa im životná úroveň.
Ďalšou možnosťou môže byť, že stále pracujú, ale na čierno, dodáva Sirota.
