Cieľom rozvojových poplatkov má byť to, aby sa každý, kto zaťaží územie novou výstavbou, podieľal aj na jeho rozvoji.
Rozvojový poplatok, ktorý navrhuje Únia miest Slovenska zrejme môžu platiť aj ľudia, ktorí si postavia rodinný dom a ich stavba vyvolá ďalšie náklady obce - napríklad na novú cestu či verejné osvetlenie, alebo kanalizáciu. V zákone sa totiž má hovoriť vo všeobecnosti o investoroch, rozhodujúce však bude, akou mierou ich stavba zaťaží obec.
Doteraz sa o poplatku hovorilo najmä v súvislosti s developermi.
Vyzbierané peniaze by išli napríklad na vybudovanie ciest, obchodov, škôl či škôlok a ďalšiu občiansku vybavenosť.
Primárne je však podľa Únie miest Slovenska návrh zameraný na veľkých investorov a mnohé situácie bude treba citlivo doriešiť. Napríklad, ak developer pripraví pozemok a ten predá na individuálnu výstavbu.
Rozráta sa podľa plochy
Poplatky pre rôznych stavebníkov by mali byť diametrálne odlišné, hovorí Viktor Nižňanský z Komunálneho výskumného a poradenského centra, ktoré pre Úniu miest Slovenska pripravilo legislatívny zámer a návrh zákona.
Výška poplatku v súčasnom návrhu závisí od miery zaťaženia územia mesta či obce konkrétnym investorom. „Pre
Poplatky
Prečo áno
- väčšia transparentnosť, zúženie priestoru pre korupciu pri povoľovaní veľkých stavieb,
- viac peňazí pre obce na občiansku vybavenosť, pri správnom nastavení väčšia zodpovednosť príjemcu poplatku za výstavbu infraštruktúry.
Na druhú stranu
- investori už sú dosť zaťažení poplatkami, platia dane
- otázne je stotožnenie sa so súčasným spôsobom prerozdeľovania daní a účelovosťou využívania financií štátu či samospráv.
(ht)
výpočet výšky poplatku navrhujeme, aby sa vychádzalo z platnej územnoplánovacej dokumentácie, ktorou sa zadefinuje, aký je potrebný rozsah výstavby technickej a sociálnej infraštruktúry v lokalite,“ vysvetľuje Nižňanský.
Následne budú potrebné investície prepočítané na meter štvorcový plochy novej výstavby, ktorá zaťaží územie. „Preto nepovažujeme za vhodné vopred definovať jedinú výšku poplatku pre všetky mestá a obce na Slovensku. Inými slovami, bude záležať od miestnych podmienok,“ dodáva.
Určí sa vzorec, ostatné je na poslancoch
V zákone teda navrhujú mechanizmus, výšku si definuje obec všeobecne záväzným nariadením pre príslušnú lokalitu, prípadne v malých obciach pre celú obec. Noví investori by mali prispievať iba na nárast objemu súvisiaceho s výstavbou – nemali by financovať to, čo sa v minulosti zanedbalo.
Peniaze vybrané na poplatkoch by slúžili na úhradu kapitálových výdavkov, či už napriamo, alebo by sa kombinovali s financiami z úveru a poslúžili by na jeho splácanie. V súčasnosti podľa Nižňanského môžu samosprávy investovať len tie peniaze, ktoré ušetria na bežných príjmoch, čo nestačí.
„Európska únia nám dlhodobo takého investície uhrádzať nebude a keďže ide o lokálne kompetencie, nebude na ne prispievať ani štátny rozpočet, vraví Nižňanský.
Ak však vyberú poplatky, budú si musieť samosprávy dať dobre záležať na tom, aby svoj záväzok z nich vyplývajúci splnili, povedala koncom novembra na konferencii Inštitútu urbánneho rozvoja o zahusťovaní hlavná architektka Bratislavy Ingrid Konrad.
Veľkí vítajú pravidlá
Developeri, aspoň podľa Inštitútu urbánneho rozvoja, nie sú proti zavedeniu rozvojových poplatkov. Niektorí z nich už platia dnes prostredníctvom individuálnych dohôd so samosprávou. To dáva obrovský priestor korupcii.
„Prvým problémom je, že takýmto spôsobom neprispievajú všetci stavebníci, ale len niektorí, predovšetkým tí väčší. Druhým problémom je, že takýto proces nie je predvídateľný,“ hovorí podpredseda inštitútu Drahan Petrovič.
Stavebník, alebo developer totiž nevie pred kúpou pozemku koľko financií bude musieť odviesť na tento účel. Čiže v mnohých projektoch je už dnes takýto poplatok súčasťou konečnej ceny bytu, respektíve nájmu v kancelárskej budove.
„Systém individuálneho dohadovania poplatkov je však nespravodlivý. Netýka sa všetkých a teda okrem iného deformuje ceny, keďže niektorí investori poplatok platia a iní nie,“ vysvetľuje.
Ak sa podarí nastaviť výšku poplatku spôsobom, že bude prijateľný pre podnikateľov ako aj pre súkromné osoby, mohli by ľudia podľa neho v krátkom čase pocítiť výrazné zmeny v kvalite verejného priestoru v našich mestách.
Pomôcť urýchliť to by mohol aj nový stavebný zákon – ak reálne zjednoduší a zrýchli povoľovacie procesy.
Čím sú tieto povoľovacie procesy dlhšie, tým sú projekty drahšie. „Developeri prichádzajú ročne o státisíce eur, ktoré musia vynaložiť napríklad na financovanie pôžičiek na pozemky. Ak sa podarí skrátiť tieto konania z niekoľkých rokov na niekoľko mesiacov, tak môžeme hovoriť o významných zdrojoch, z ktorých by sa mohla financovať infraštruktúra, bez toho, aby sa tato záťaž musela premietnuť do finálnej ceny bytu alebo nájmu, hovorí Petrovič.
Ďalšia záťaž
Autori návrhu očakávajú aj odporcov. Pre individuálnych stavebníkov nový poplatok môže znamenať ďalšiu záťaž.
„Považujem za potrebné, aby sa pred prijatím zákona o jeho dôvodoch a význame diskutovalo. Je zrejmé, že budú odporcovia. Či už individuálni stavebníci, alebo aj niektorí developeri, ktorí vedia v súčasnom netransparentnom prostredí fungovať,“ hovorí Nižňanský.
Únia miest Slovenska tvrdí, že sa však môže stať, že individuálny stavebník zaplatí na poplatku menej ako teraz, ak musí zabezpečiť napojenie rodinného domu na inžinierske siete, aby mu ho skolaudovali.
Či vôbec a ak áno, tak odkedy bude zákon platiť, ešte nie je isté. Má vzniknúť pracovná skupina zložená zo zástupcov ministerstiev, ZMOSu a Únie miest Slovenska. Tá by chcela, aby sa na zákone intenzívne začalo pracovať hneď po uzatvorení štátneho rozpočtu.
Nižňanský mieni, že, ak sa zainteresovaní dohodnú, zákon by bolo dobré prijať ešte pred komunálnymi voľbami, teda v roku 2014.
Ako je to inde
(Niektoré príklady krajín s poplatkami)
USA a Kanada
Rozvojové poplatky sú bežnou praxou napríklad v Spojených štátoch a v Kanade.
„Podobná situácia je u nich aj v tom že nemajú žiadne vládne programy a dotácie na výstavbu, na rozdiel od mnohých európskych krajín, kde štát rôznym spôsobom spolufinancujú a podporuje stavebný priemysel,“ opisuje podpredseda IUR Drahan Petrovič.
Veľkosť poplatku závisí od lokality, kde je vyzbieraný, od funkcie a od veľkosti stavby. Poplatok je vyšší v lukratívnejších polohách a je rozdielny pre rezidenčné, kancelárske a industriálne budovy.
Platia ho tak súkromné osoby ako aj podnikatelia. Jeho výška môže byť pár tisíc dolárov pri rodinnom dome, niekoľko desiatok tisíc pri menšom bytovom dome a niekoľko sto tisíc dolárov pri veľkom rezidenčnom alebo kancelárskom developmente.
Keďže prispievajú všetci, každý pomernou čiastkou k veľkosti svojej investícii, mestá takto získavajú významný zdroj financií na budovanie súvisiacej infraštruktúry. Ročne môže isť o čiastku v miliónoch dolárov. Dôležitým princípom je že financie sa vracajú späť do územia (alebo mestskej časti) v ktorom boli vyzbierané.
Vyskúšajte si:
Tu: verejne dostupná kalkulačka pre investorov v meste Tucson (Arizona, USA)
Poplatky sú orientačné, netreba to chápať tak, že takéto by mali byť prijaté aj v SR.
Vybrané peniaze sa okrem iného stávajú nástrojom pre samosprávu pri presadzovaní novej výstavby (napr. pri zahusťovaní) v pôvodnej mestskej štruktúre. S novým developmentom takto prichádzajú nielen dočasné negatíva súvisiace s výstavbou, ale aj výrazné pozitíva v podobe vybudovaných parkov, ihrísk, plavární a škôlok. Pôvodným obyvateľom v konečnom dôsledku vzrastá hodnota nehnuteľnosti.
Portugalsko
Za žiadosť o povolenie a licenciu na realitné rozvojové projekty obcí je potrebné uhradiť poplatok/daň, ktorý je určený na náhradu nákladov obce spojených s posilnením mestskej infraštruktúry, údržby a podobne. Táto problematika rozvoja obcí bola delegovaná na obce teda len obce sú zodpovedné za definovanie a uloženie poplatku/dane prostredníctvom miestnych predpisov.
Taliansko
Podľa tamojšieho stavebného zákona každá zmena v mestskom plánovaní - napríklad výstavba nových budov, rekonštrukcie a podobne – musí podliehať "Stavebnému súhlasu". Poplatky za stavebný súhlas sa platia obciam za bremeno urbanizácie, tieto poplatky sú rozdelené do dvoch kategórií: do prvej kategórie patria miestne ulice, parkovacie plochy, odvodnenie, vodný systém, rozvody elektriny a plynu, verejné osvetlenie, zelené plochy a podobne; druhú kategóriu tvoria školy, škôlky, trhy, obecné úrady , kultúrne a zdravotné štruktúry, a tiež odvoz odpadkov.
Každý kraj určuje výskyt záťaže urbanizácie podľa parametrických tabuliek s ohľadom na rôzne kategórie obcí. Tieto všeobecné parametre zohľadňujú demografiu obcí, zemepisnú charakteristiku oblastí a tak ďalej.
Zdroj: IUR, Komunálne výskumné a poradenské centrum, n.o., Piešťany (ht)
