BRATISLAVA. Predstavte si podnikateľku Huong, ktorá má na Slovensku menšiu firmu, čo sem dováža potraviny z Vietnamu. Za štyri roky podnikania sťahovala firmu päťkrát a zmenu sídla vybavovala cez web. Ušetrila tak súdne poplatky, ktoré sú pri podaní cez web polovičné.
O dva týždne už Huong tak jednoducho postupovať nebude. Nedokáže sa totiž prihlásiť na ústredný web verejnej správy Slovensko.sk, cez ktorý sa posielajú elektronické formuláre do obchodného registra. Na prihlásenie bude treba slovenský občiansky preukaz s čipom, ktoré polícia vydáva už druhý týždeň.
Do situácie ako Huong sa môže dostať o dva týždne akákoľvek slovenská firma, ktorá bude chcieť komunikovať so štátom elektronicky, ale má konateľov či členov predstavenstva cudzincov.
Na Slovensku je podľa agentúry Bisnode viac ako 32-tisíc firiem, ktoré majú aspoň jedného štatutára cudzinca.
Treba nový doklad
Každý, kto si bude chcieť cez web registrovať firmu, rozširovať okruh podnikania či nahlasovať zmenu pobytu, si musí aktivovať takzvanú dátovú schránku. Úrad vlády ju firmám a ľuďom zriadi najneskôr do 31. januára 2014.
Na aktiváciu treba slovenský občiansky preukaz, no ministerstvo vnútra už pracuje na vyhláške, aby stačil aj doklad o pobyte cudzinca. Ide o plastovú kartičku podobnú nášmu občianskemu preukazu, ktorá sa vydáva cudzincom so schváleným pobytom.
„Bude obsahovať rovnaký čip ako nový občiansky, ktorý poskytne možnosť prihlásiť sa na Slovensko.sk,“ vraví šéf sekcie informatiky na ministerstve vnútra Jozef Čapuška.
Cudzinec môže požiadať aj o bezplatné nahratie certifikátov, tie použije na digitálne podpisovanie formulárov.
Problém aj pre Európanov
Pre Vietnamcov takéto riešenie neznamená veľa papierovania ani peňazí, zaplatia len 4,50 eura za výmenu dokladu o pobyte, ktorý už musia mať. Život sa skomplikuje členom predstavenstiev a konateľom zo štátov Európskej únie alebo OECD.
Kým sa u nás nezdržiavajú nepretržite viac ako tri mesiace, čo nie je pri rozcestovaných manažéroch pravdepodobné, nemusia si vybavovať žiaden doklad o pobyte. „Jednoducho prídu, založia si spoločnosť a podnikajú,“ vraví Radovan Pala z advokátskej kancelárie TaylorWessing e/n/w/c, ktorú si pravidelne najímajú zahraniční investori, čo u nás podnikajú.
Advokát upozorňuje, že je úplne bežné, keď nadnárodné koncerny posadia do orgánov slovenských dcérskych firiem ľudí z iných štátov Únie. „Napríklad manažérov priamo z nemeckého koncernu, ktorí sa na Slovensku vôbec nezdržiavajú,“ vraví Pala.
Meno a heslo nestačí
Ministerstvo napriek tomu trvá na tom, aby si cudzinci, čo budú chcieť využívať elektronické služby úradov, vybavili doklad o pobyte. „Je to najefektívnejšie riešenie pre e-schránky, kde sa vyžaduje identita,“ tvrdí Čapuška.
Argumentuje tým, že cudzincom nemôžu umožniť prihlasovať sa len cez meno a heslo, ako to je dnes, pretože by to vytvorilo v systéme neporiadok a nie je to bezpečné.
Pala si myslí, že takýto systém je diskriminačný. „Minimálne v rámci Únie by mali fungovať rovnaké pravidlá,“ vraví. Ministerstvo podľa neho zabúda, že cudzinci, ktorí sú šéfmi slovenských firiem, často ani nebudú spĺňať podmienky na získanie pobytu u nás, pretože sa tu objavujú len sporadicky. Zákon napríklad vyžaduje, aby mali u nás zaistené bývanie.
„Tlačiť na vybavenie fiktívneho pobytu len pre získanie čipovej karty nie je správnym riešením,“ uzatvára Pala.
Namiesto byrokracie využijú advokátov
Vybavovanie nového dokladu je nepríjemné, no podnikanie nesťaží, zhodujú sa odborníci.
Vybavenie dokladu o pobyte nie je rýchle ani lacné, no pre zahraničných investorov ide o zanedbateľnú sumu. Za podanie žiadosti sa platí 232 eur, za vydanie čipovej karty 4,50 eura.
Na vybavenie žiadosti má polícia tri mesiace, no tvrdí, že žiadosti zahraničných podnikateľov sa snaží vybaviť do mesiaca.
Treba dokladovať peniaze i bývanie
Úradom musí cudzinec dokladovať, že má u nás firmu, že má dosť peňazí na niekoľko mesiacov dopredu či zabezpečené bývanie. Polícia má na posudzovanie žiadosti tri mesiace, ďalší mesiac na vydanie kartičky.
Ministerstvo vnútra už byrokraciu pre podnikateľov zo zahraničia zjednodušuje, nemusia napríklad prekladať výpis z registra trestov či doklad o zdravotnom poistení. Ich žiadosť sú schopní policajti vybaviť do mesiaca.
Advokát Radovan Pala síce nepovažuje za spravodlivé, že si budú manažéri zo štátov Únie musieť vybaviť tento doklad, keď ich firma chce komunikovať so štátom cez web, no praktické dôsledky budú minimálne. „Je to znepríjemnenie, avšak cudzinci si spravidla najímajú advokáta, ktorý ich firmu zastupuje,“ vraví Pala.
Na to sa čiastočne spolieha aj ministerstvo vnútra. „Je logické, že keď neovládajú náš jazyk či zákony, tak siahnu po advokátoch. Budú ich používať naďalej, nemyslím si preto, že by sa tým niečo výrazne skomplikovalo,“ vraví šéf sekcie informatiky na ministerstve vnútra Jozef Čapuška.
Od vybavenia dokladu odradí náročnosť
Prezident Kanadskej obchodnej komory na Slovensku Joseph M. Burza hovorí, že kanadskí podnikatelia nebudú mať problém vybavovať si doklad o pobyte, pokiaľ nebude proces príliš byrokratický a časovo náročný. „Advokátov budú využívať len v prípade, že by vybavovanie bolo príliš zložité, neprehľadné alebo časovo príliš náročné,“ vraví Burza.
Komplikácie obídu firmy so zmiešaným vedením, kde majú aspoň jedného Slováka. Aktiváciu a prístup do firemnej dátovej schránky si totiž môže vybaviť on.
V Kanade majú elektronické služby štátu jednotný prihlasovací nástroj spolu s bankami. Zahraničný podnikateľ, ktorý si vybaví účet, tak môže využiť prihlasovacie nástroje aj na komunikáciu s úradmi.
„Výrazne sa tak znižujú náklady na kanadský e-government,“ vraví Burza. Zároveň odpadá nutnosť pamätať si viacero prihlasovacích mien a hesiel.