Štatistici prvý raz zverejnili dáta o živnostníkoch, ktorí pracujú na pozíciách zamestnancov.
BRATISLAVA. Pracujete ako živnostník bez zamestnancov? Ak áno, má vaša práca charakter závislej práce, teda takej, ktorú by ste mohli robiť aj ako klasický zamestnanec?
Približne takto sa anketári Štatistického úradu tri roky ľudí pýtajú, aby zistili, či nie sú tým, čomu sa hovorí fiktívny živnostník.
Myslí sa tým človek, ktorý má namiesto pracovnej zmluvy živnosť, ale v práci sa správa ako zamestnanec, nie ako slobodne sa rozhodujúci dodávateľ služieb.
V roku 2010, keď zisťovanie živnostníkov v závislej činnosti štatistici spustili, ich bolo 80-tisíc, dnes vyše stotisíc. Pýtali sa vo viac ako desaťtisíc domácnostiach.
Nové čísla
Závislá práca
Ide o prácu vykonávanú vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca,
práca sa robí osobne pre zamestnávateľa, podľa jeho pokynov a v jeho mene,
robí sa v stanovenom pracovnom čase za mzdu alebo odmenu.
V čase, keď sa diskusia o takzvaných fiktívnych živnostiach začala, neboli štatistiky dostupné, ich počet sa viacmenej tipoval. Napríklad Richard Sulík, ktorého SaS zodpovedala za ministerstvo práce, pred dvoma rokmi odhadol počet takých živností na 20- až 30-tisíc.
Prvý raz sa objavila zmienka o meraní fiktívnych živností minulý týždeň v komentári štatistikov k vývoju zamestnanosti, čo prekvapilo aj ministerstvo práce.
Podrobné štatistiky si SME preto vyžiadalo od Štatistického úradu. Tie ukazujú, že v treťom štvrťroku tohto roku bolo fiktívnych živnostníkov najviac v histórii merania – takmer 108-tisíc ľudí. Je to o sedem percent viac ako rok predtým.
Súčasná aj minulá slovenská vláda otvorene brojili proti zamestnávaniu ľudí cez živnosť, ktorá len formálne nahrádza zamestnanecký pomer. Aktuálny nárast fiktívnych živnostníkov však netreba nutne hodnotiť ako neúspech tejto politiky.
Radičovej vláda rovnako ako Ficova sa totiž zároveň snažili obmedziť neplatenie odvodov cez pracovné dohody. Počet dohôd tento rok klesol o 150-tisíc a môže byť tak aj príčinou terajšieho nárastu fiktívnych živnostníkov.
Prečo sú problém
Fiktívne živnosti ministrom pravice aj Smeru prekážajú, pretože štát za živnostníkov získa na odvodoch menej ako za ľudí, ktorí pracujú ako zamestnanci.
Napríklad, ak má človek priemerný plat (hrubá mzda 890 eur, celková cena práce 1200 eur), zaplatí ako riadny zamestnanec s firmou sociálne a zdravotné odvody dokopy 433 eur (sociálne 308 eur, zdravotné 125 eur).
Ak človek s rovnakými nákladmi práce robí to isté ako živnostník, poisťovne prídu o zhruba 170 eur. Pri počte 107-tisíc fiktívnych živnostníkov sa tak tento rozdiel šplhá mesačne k dvadsiatim miliónom eur.
Ďalší problém je, že firmy, ktoré najímajú na riadnu prácu živnostníkov namiesto zamestnancov, sú vo výhode oproti tým, ktoré striktne dodržujú Zákonník práce.
Typické je zamestnávanie živnostníkov v menších stavebných firmách či v službách. Z nekritickej obrany inštitútu živnosti sú obviňované aj médiá, pretože v redakciách pracujú na stálych pozíciách aj ľudia, ktorí nie sú zamestnanci, ale živnostníci.
Na fiktívne živnosti prechádzali v minulosti najmä zamestnanci, hovorí prognostik SAV Vladimír Baláž. „Pre firmu je výhodnejšie mať živnostníka ako zamestnanca,“ vysvetľuje.
Vidno to aj v dlhodobých štatistikách zamestnanosti. „Celková zamestnanosť stagnuje, mení sa len štruktúra,“ dodáva Baláž.
Najväčší dôvod presunov zo zamestnancov na živnosti vidí ekonóm akadémie vied v pomalom raste HDP, a teda aj nedostatku objednávok. Na budúci rok by podľa neho mohol rast fiktívnych živnostníkov spomaliť.
Motívom môžu byť novely
Hoci je teraz počet živnostníkov na zamestnaneckých pozíciách rekordný, na konci minulého roka podľa štatistikov skôr klesal. Aj im sa totiž zvýšilo odvodové zaťaženie, vysvetľuje riaditeľ personálnej agentúry McRoy Luboš Sirota.
Za terajším rastom počtu fiktívnych živností vidí nielen ekonomickú neistotu, ale aj plán rozšíriť kolektívne zmluvy vyššieho stupňa aj na tie firmy, ktoré ich nepodpísali, a zámer zaviesť daňové licencie. „Rozhodujúci nemusí byť žiadny z uvedených dôvodov osve, dôležitá je kumulácia zlých správ naraz,“ dodáva.
Rast falošných živností pritom môže podľa neho pokračovať. Na to, aby na firmu neplatila novela o kolektívnych zmluvách totiž stačí, aby mala menej ako 20 zamestnancov. Preto pre nich môže byť výhodnejšie, aby časť zamestnancov prešla na živnosť.
Pridáva sa k nemu analytik Tatra banky Boris Fojtík: „Prudké výkyvy v počte právnych foriem ekonomických subjektov sú vo väčšine prípadov dôsledkom vládnych opatrení, ktoré motivujú na presuny do iných podnikateľských foriem.“
Bývalý štátny tajomník ministerstva práce Miroslav Beblavý vidí ako hlavný dôvod nárastu fiktívnych živnostníkov zavedenie odvodov z dohôd.
„Vzhľadom na vývoj nezamestnanosti sa nedá predpokladať, že ide vo veľkej miere o bývalých nezamestnaných, ktorí si takto našli prácu. Predpokladám, že ide o kombináciu bývalých dohodárov a zamestnancov,“ hovorí. Ak by fiktívni živnostníci dvíhali čísla celkovej zamestnanosti, nebol by to pre neho zásadný problém.
Nehlásia ich
Ministerstvo práce sa bráni tvrdeniu, že môže za nárast fiktívnych živností. Tvrdí, že urobilo viac krokov, aby fiktívnym živnostiam zabránilo. Sprísnilo napríklad definíciu závislej práce v Zákonníku práce a zvýšilo odvodové zaťaženie pre živnostníkov aj dohodárov.
Nárast živnostníkov v štatistikách z tretieho štvrťroka navyše podľa hovorcu ministerstva Michala Stušku môže situáciu skresľovať. „Nezanedbateľnú váhu na aktuálnom čísle môžu mať takzvaní krátkodobí migranti, ktorí v tomto období tvorili takmer tretinu výsledného počtu.“
Krátkodobí migranti sú ľudia, ktorí pracujú v zahraničí menej ako rok. Z fiktívnych živnostníkov podľa Stušku tvoria tretinu.
V minulosti ministerstvo práce tvrdilo, že zníži počet falošných živností represiou, ale inšpektorátom práce sa to nepodarilo. „Na odhalení musí mať záujem nútený živnostník, inak sa to odhaliť nedá,“ povedal hovorca ministerstva práce.
Za minulý rok inšpektoráty odhalili 27 prípadov závislej práce vedenej ako kontrakt so živnostníkom. To je približne 25 tisícin percenta z počtu ľudí, ktorí podľa štatistikov v treťom štvrťroku pracovali na živnosť na pozícii vhodnej pre zamestnanca.
