BRATISLAVA. Kto by mal platiť za zdravotnícke ošetrenie seniorov v domovoch sociálnych služieb? O to sa už niekoľko rokov sporia ministerstvá práce a zdravotníctva.
Ministerstvo zdravotníctva teraz v novele zákona o poskytovateľoch navrhlo, aby deväť zdravotných výkonov mohli preplácať poisťovne aj vtedy, ak sa urobia v domovoch sociálnych služieb. Ide najmä o ošetrenie a liečenie preležanín či preväz rany.
Preplatenie však bude mať podmienky: poisťovňa musí mať s domovom sociálnych služieb zmluvu a ošetrenie musí predpísať všeobecný lekár.
Ak nové pravidlá schvália vláda a poslanci a podpíše ich prezident, mali by platiť od apríla 2014. Poisťovne to podľa ministerstva bude stáť zhruba dva milióny eur.
Uzavrieť zmluvu nemusia
Výkony
Čo môžu preplatiť
- príprava a podávanie infúzie,
- odsávanie pacienta,
- ošetrovanie dekubitu do 5 štvorcových centimetrov,
- ošetrovanie dekubitu nad 5 štvorcových centimetrov,
- čistenie a dezinfekcia tracheálnej kanyly
- výživa pacienta sondou
- aplikácia liečiva intramuskulárne, subcutánne,
- preväz rany veľkosti do 5 štvorcových centimetrov,
- preväz rany veľkosti nad 5 štvorcových centimetrov.
Najväčší problém majú sestry či zariadenia sociálnych služieb s formuláciou v novele, že poisťovne môžu uzavrieť zmluvu. Nik im totiž nehovorí, že je to povinné.
Ministerstvo zdravotníctva neurčuje zariadenia, s ktorými poisťovne musia mať zmluvy, ako to robí v prípade nemocníc. „Nebudeme to regulovať,“ tvrdí ministerstvo.
Šéfka odborového združenia sestier Monika Kavecká považuje túto formuláciu za nešťastnú. Zákon by mal podľa nej jasne hovoriť, či zmluvu uzavrieť musí, alebo nie.
Je tu totiž riziko, že poisťovne nepodpíšu zmluvy s domovmi a nebudú musieť tieto výkony preplácať.
„Je jasné, že nebudú chcieť tieto služby financovať,“ povedala Milada Dobrotková, riaditeľka bratislavského zariadenia pre seniorov Hestia.
Poisťovne nehovoria jednoznačne, či budú chcieť zmluvy uzatvárať. „Predpokladáme, že budeme rokovať,“ povedala o nich Dôvera. Novela je podľa jej šéfa Martina Kultána nekoncepčná. „Som proti,“ hovorí.
Všeobecná zdravotná poisťovňa sa k novele vyjadrí v pripomienkovom konaní. Union upozorňuje, že poisťovňa môže zmluvu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti uzatvoriť len s tým, kto má štatút zdravotníckeho zariadenia.
„Zariadenie sociálnych služieb aj napriek predloženej novele nemá tento štatút,“ vraví hovorkyňa Unionu Judita Smatanová.
Novelu kritizujú viacerí
Analytik INEKO Dušan Zachar vníma novelu pozitívne. V dlhodobejšom horizonte umožní poisťovniam viac manažovať pacientov.
Dnes má podľa neho dlhodobá starostlivosť veľké deficity. To spôsobuje, že veľa pacientov, ktorým stačia ošetrovateľské služby, leží v nemocniciach, čo je drahšie.
Ak by ministerstvo poisťovniam prikázalo uzatvárať zmluvy, novelu by hodnotil inak.
„Rozšíril by sa tak základný balík starostlivosti bez zvýšenia zdrojov, čo by nekontrolovateľne viedlo k deficitom v iných oblastiach zdravotníctva,“ hovorí.
Za nedostatočnú označila novelu Ľubica Kočanová, sestra, ktorá upozornila na problém preležanín. „Je to krok k lepšiemu, ale je potrebné to riešiť komplexne,“ hovorí.
Klienti v domovoch sociálnych služieb podľa nej potrebujú viac ako deväť výkonov, ktoré ministerstvo určilo.
Nepáči sa jej ani podmienka, že výkon poisťovňa preplatí len vtedy, ak ho predpíše všeobecný lekár. „Sestra má dosť vzdelania na to, aby vedela ranu posúdiť, odporučiť liečbu aj ju ošetriť,“ dodáva.
Časť hospitalizácií je aj sociálna
Nemocnice robia aj výkony, ktoré sú viac sociálne ako zdravotné.
BRATISLAVA. Ak mal pacient porážku a je v stabilizovanom stave, nemocnica chce, aby si poňho prišli príbuzní alebo ho umiestnili do domova sociálnych služieb.
Ak však rodina nespolupracuje a zariadenia sociálnych služieb sú plné, ostane v nemocnici. Takéto prípady riešia zariadenia na celom Slovensku.
Hospitalizácia má v týchto prípadoch viac sociálny ako medicínsky dôvod. Upozornil na to v diskusii o novele zákona o poskytovateľoch šéf Dôvery Martin Kultán.
Novela, ktorú predložila Zuzana Zvolenská, dáva možnosť poisťovniam preplácať deväť výkonov v domovoch sociálnych služieb.
„Uznávam, že aj v nich sa robia zdravotné výkony, ale aj v nemocniciach sú výkony, ktoré majú sociálny charakter,“ hovorí Kultán. Ide podľa neho o výkony asi za desať miliónov eur, ktoré by sa nemali platiť zo zdravotného poistenia.
Snažia sa im predchádzať
„Je pravda, že po vyriešení zdravotnej príčiny hospitalizácie dochádza v niektorých prípadoch k predĺženiu pobytu pacienta na lôžku, ktoré je spôsobené sociálnymi príčinami,“ tvrdí hovorkyňa Fakultnej nemocnice v Prešove Renáta Cenková.
Ak by sa zlepšila sieť sociálnych služieb, umožnilo by to nemocnici poskytovať len akútnu starostlivosť. „Viedlo by to k ekonomickejšej prevádzke nemocnice,“ dodáva.
Aj v Detskej fakultnej nemocnici v Banskej Bystrici také prípady evidujú. „Je to nízke percento, niekoľko hospitalizácií za rok,“ hovorí jej riaditeľ Ján Nosko. Ide o prípady, keď si napríklad rodič nevyzdvihne dieťa včas.
Peniaze, ktoré to stojí, by mal podľa Noska zaplatiť rodič. Vo Fakultnej nemocnici v Trenčíne sa takým prípadom snažia predchádzať. Po prijatí pacientov oddelenie zistí aj sociálnu anamnézu od pacienta alebo príbuzných.
„V prípade potreby ihneď kontaktujeme sociálnu sestru,“ uvádza nemocnica. Preto sú náklady na takéto hospitalizácie podľa nej minimálne.
Majú nárok na príspevok
Ministerstvo práce a sociálnych vecí nemocniciam odkazuje, že ak robia činnosti, ktoré patria do sociálnych služieb, môžu požiadať vyšší územný celok o registráciu na sociálnu službu a potom aj o príspevok.
„O poskytovanie sociálnej služby v nemocnici prejavilo záujem len niekoľko zdravotníckych zariadení,“ dodáva ministerstvo.
