Minister financií z času na čas naznačí, že by bolo dobré zjemniť dlhovú brzdu. Teraz by neuspel.Náš dlh v tomto roku stúpne najmä pre deficit
BRATISLAVA. Opozícia odkazuje ministrovi financií Petrovi Kažimírov (Smer), že ak by chcel meniť ústavný zákon o dlhovej brzde, ktorý hovorí o postihoch vlády v prípade prílišného rastu dlhu, nemá rátať s jej podporou.
„Je to vylúčené,“ povedal šéf SaS Richard Sulík.
„Ešte pred rokom som si zmenu dlhovej brzdy vedel predstaviť, dnes si to neviem v žiadnom prípade,“ hovorí poslanec OĽaNO Igor Matovič.
Odôvodnil to tým, že vláda v roku 2014 neráta s opatreniami, ktoré rozpočtu pomáhajú dlhodobo. Podobne argumentuje aj exminister financií Ivan Mikloš (SDKÚ).
Zmiernenie dlhovej brzdy naznačil Kažimír v relácii RTVS. Pri argumentácii si pomohol aj nedávnou štatistickou úpravou nášho hrubého domáceho produktu nadol, čo nám dvihlo dlh.
„Nepovažujem to za fér, pretože s tým ani jedna, ani druhá vláda nemá nič spoločné. Ale navyše je to hrubý dlh o 200, 300 miliónov,“ povedal Kažimír.
Čoho sa obávajú
Postihy
Dlhová brzda
Náš dlh má byť v tomto roku len tesne pod 55 % HDP. Vláda musí navrhnúť opatrenia na jeho zníženie a nemôže si zvýšiť platy, kým dlh neklesne pod 53 % HDP.
O rok má byť dlh len tesne pod 57 %. Keď sa potvrdí, vláda nemôže minúť toľko, ako mala v pláne, a na rok 2016 nemôže predložiť rozpočet, až na výnimky s vyššími výdavkami.
Na dlhovej brzde sa so Smerom dohodla Radičovej vláda ešte v roku 2011.
No kým pred dvoma rokmi bol verejný dlh Slovenska vo výške 43,3 percenta HDP, o rok má byť už blízko hranice 57 percent.
Ak by sa napríklad vláde nepodarilo znížiť deficit podľa plánu alebo by ekonomika rástla pomalšie, mohol by túto úroveň prevýšiť.
Vláda by tak musela na rok 2016 pripraviť rozpočet s výdavkami najviac v takej výške, ako je predpokladaná suma, ktorú štát vyberie na daniach, odvodoch či poplatkoch.
V posledných rokoch výdavky prevyšovali príjmy o viac ako tri miliardy eur.
Kažimír tvrdí, že ak by mali nachystať vyrovnaný rozpočet, bolo by to „smrtiace pre ekonomiku nielen z pohľadu životnej úrovne, ale aj z hľadiska rastu zamestnanosti“.
V tomto roku má byť dlh len tesne pod hranicou 55 percent.
Prečo dlh rastie
Dlh rastie najmä preto, lebo štát míňa viac, ako rozpočet získa napríklad z daní. Zvyšuje sa aj vtedy, ak si štát požičiava vopred, pretože má dobré úroky.
Pred rokom Kažimír naznačoval, že na takzvané predzásobenie by mala prihliadať aj dlhová brzda. Vedela si to predstaviť aj opozícia, no teraz to už neplatí.
