BRATISLAVA. Ak by premiér Robert Fico vyhral v marci prezidentské voľby, pre vládu s novým premiérom by dva roky neplatila dlhová brzda.Ficovi môže ublížiť nezamestnanosť či protest sestier
Smer by sa tak do parlamentných volieb v roku 2016 vyhol riziku, že by musel pre rastúci dlh krajiny pripraviť rozpočet s výdavkami, ktoré by neprevyšovali príjmy.
Zákonná povinnosť vlády zostaviť vyrovnaný alebo prebytkový rozpočet prichádza, ak dlh prekročí 57 percent HDP.
V budúcom roku má byť podľa plánu iba tesne pod touto hranicou. No ak by sa ekonomike darilo menej, alebo by Eurostat sprísnil metodiku, je tu riziko, že túto úroveň prevýši a vláda by sa nevyhla tvrdej sankcii.
Existujú výnimky
Čo to je
Dlhová brzda
Radičovej vláda sa so Smerom dohodla v roku 2011 na ústavnom zákone o dlhovej brzde v reakcii na dlhovú krízu v eurozóne. Politici si od toho sľubovali zvýšenie dôvery finančných trhov.
Vlani dlh prevýšil 50 percent, prišli prvé sankcie. Nad 60 percent by parlament hlasoval o dôvere vláde.
Ústavný zákon o dlhovej brzde pripúšťa aj výnimky, keď postihy pre vládu neplatia.
Jedna z nich hovorí práve o tom, že sankcie neplatia pre vládu dva roky od schválenia programového vyhlásenia vlády. Týka sa to sankcií pre dlh nad 55 percent.
Ak by teda Fico v marci i uspel, vládny program druhej Ficovej vlády nebude platiť, a kabinet s novým premiérom bude musieť predložiť nové programové vyhlásenie.
„Nebudem to komentovať,“ reagoval v stredu po rokovaní vlády minister financií Peter Kažimír. Zopakoval, že vláda chce udržať o rok dlh pod 57 percentami.
Kažimír by zjemňoval
Kažimír už viackrát naznačil, že by bolo dobré dlhovú brzdu zjemniť.
„My už dnes vieme, že sú tu niektoré veci, ku ktorým sa musíme vrátiť,“ povedal Kažimír.
Dlh rastie napríklad aj vtedy, keď sú priaznivé podmienky na trhu a vláda si cez dlhopisy požičiava do zásoby viac peňazí.
V tomto roku má byť pod 55 percentami. Bez ohľadu na Ficov výsledok si vláda do parlamentných volieb v roku 2016 nemôže zvýšiť platy.
