Oslovili sme niekoľkých, aby sa podelili s najdôležitejšími ekonomickými udalosťami roka. Pozrite si grafy s komentármi ich autorov.
Graf znázorňuje na príklade Veľkej Británie, akú dôležitú úlohu môže v stabilizácii verejných financií zohrať príchod prisťahovalcov.
Demografické výhliadky, ako aj očakávaný vývoj dlhu sú na Slovensku horšie ako v Británii, napriek tomu je otázka migrácie úplne ignorovaná. Migrácia by pritom mohla znamenať výrazné plus pre ekonomiku, verejné financie, nehovoriac o širších spoločenských prínosoch prameniacich z kultúrnej rozmanitosti.
Hromadný príchod prisťahovalcov má, samozrejme, aj riziká a tienisté stránky. Vzhľadom na veľké prínosy by však nemali brániť diskusii a konštruktívnym riešeniam.
Michal Horváth, člen Rady pre rozpočtovú zodpovednosť
Za nejdůležitější „počin“ tohoto roku v Evropě považuji obrovské množství peněz tlačené do oběhu v eurozóně Evropskou centrální bankou. Graf ukazuje nárůst takzvané peněžní zásoby, tedy zjednodušeně řečeno právě množství peněz v oběhu.
Nejčerstvější data sice nejsou ještě k dispozici, nicméně je zjevné, že jde o nárůst nezdravě prudký. Ona „nezdravost“ se prozatím projevuje v inflaci cen akciových indexů. Ceny akcií totiž nerostou v důsledku kondice ekonomiky, ale právě v důsledku oněch peněz tlačených na trh.
Markéta Šichtařová, Next Finance
Vybral som úročenie hypoték, pretože významne ovplyvňujú rodinné rozpočty ľudí často na niekoľko desiatok rokov a pravidelne každý mesiac.
Priemerné úrokové sadzby na hypotékach a úveroch na nehnuteľnosti klesli za posledné tri roky o viac ako štvrtinu. Sú na úrovni štyroch percent, pričom najlepšie ponuky atakujú hranicu troch percent.
Dôvodov pre pokles sadzieb je viac. Na jednej strane banky majú k dispozícii lacné zdroje. Na druhej strane klienti čoraz viac siahajú aj po možnosti refinancovania starších úverov za výhodnejších podmienok, čím tlačia na banky, aby sadzby znižovali.
Paradoxné však je, že takýto vývoj úrokových sadzieb nesledujeme pri spotrebiteľských úveroch a pôžičkách, kde je trend skôr opačný.
Maroš Ovčarik, Finančná hitparáda
Ide o rozloženie ľudí, ktorí sa registrujú na Profesii, podľa toho, aké mailové konto používajú. Zo 170-tisíc nových registrovaných používateľov má 54 % konto na gmaile.
Pred piatimi rokmi ich bolo 10 % a každý rok sa pozastavíme nad tým, koľko ľudí si registruje na hľadanie práce firemné maily.
Ivana Molnárová, generálna riaditeľka spoločnosti Profesia
Len šesť percent absolventov stredných škôl pracuje vo svojom vyštudovanom odbore. Takmer každý tretí je nezamestnaný. Pritom veľa podnikov hľadá súrne kvalifikovaných mladých pracovníkov s technickým zameraním, ktorých je však na pracovnom trhu nedostatok.
Pre nás sú tieto čísla jednoznačným dôkazom, že slovenský vzdelávací systém nepripravuje mladých ľudí pre potreby pracovného trhu. Čoraz viac podnikov je preto nútených chopiť sa iniciatívy. Je úlohou politiky, zlepšiť rámcové podmienky pre rozvoj prakticky orientovaného odborného vzdelávania.
Markus Halt, Slovensko-nemecká obchodná a priemyselná komora
Výnosy slovenských dlhopisov zostali aj v tomto roku v blízkosti historických miním. Okrem nízkych úrokových sadzieb ECB je jedným z dôvodov aj zvýšený záujem zahraničných investorov o naše bondy.
Ten súvisí z veľkej časti s tým, že objem obchodovaných dlhopisov v dvoch najlepších ratingových skupinách v rámci eurozóny (s ratingom A3/A- a lepším) v posledných rokoch výrazne klesol. V relatívne krátkom období sa tak ponuka takýchto dlhopisov znížila až o takmer 40%.
Stalo sa tak najmä vďaka zníženiu ratingu dvoch veľkých emitentov – Talianska a Španielska. Kým v roku 2009 dlh Slovenska predstavoval iba 0,3 % z celkového objemu vydaných dlhopisov v tomto segmente, v súčasnosti je tento podiel až tri-krát vyšší.
Zahraniční investori, ktorí chcú nakupovať dlhopisy krajín eurozóny s nadpriemernou bonitou tak stále častejšie siahajú aj po slovenských bondoch.
Martin Baláž, Slovenská sporiteľňa
V roku 2013 sa slovenská ekonomika papierovo vyhla stagnácii, ktorú sme jej pred rokom predpovedali. Bolo to však iba vďaka zahraničnému dopytu po našich vývozoch.
Domáci dopyt sa ďalej prepadol a ešte viac vzdialil od predkrízových úrovní. Zvlášť strmý bol pád investícií, ktoré sa oproti predchádzajúcemu roku prepadli skoro o desatinu a oproti predkrízovej úrovni zaostávajú takmer o tretinu.
Zdenko Štefanides, hlavný ekonóm VÚB banky
Rok 2013 nám podobne ako rok 2010 opäť hmatateľne pripomenul výhody spojené so šťastne načasovaným prijatím eura.
Pohľad na graf porovnávajúci medziročnú zmenu priemyselnej produkcie porovnateľných stredoeurópskych ekonomík, Česka, Maďarska a Slovenska (pre úplnosť aj nášho najdôležitejšieho odbytišťa, Nemecka) hovorí sám za seba.
Za prvých desať mesiacov tohto roka dosiahol priemerný medziročný rast priemyselnej produkcie 3,8 percenta. V Maďarsku to bolo v priemere 1,1 percenta, v Českej republike priemysel medziročne klesol (-0,8%), rovnako ako v Nemecku (-0,6%).
Rovnako ako vlani sme sa mohli presvedčiť o tom, ako výhody spojené so šťastne načasovaným prijatím eura učebnicovo prispievajú k posilneniu konkurencieschopnosti slovenského exportného priemyslu, ktorý sa sta premiantom regiónu už tretí krát za ostatné štyri roky.
Vladimír Vaňo, Head of CEE Research, Sberbank
Na grafe je krásne vidieť, čo na Slovensku zväzuje podnikateľom ruky pri zamestnávaní ľudí. Na vrchole rebríčka sú odvody, dane a Zákonník práce, teda oblasti, ktoré sa na začiatku roku 2013 vplyvom zmien v legislatíve podstatne zhoršili.
Dopĺňajú ich neriešené stálice ako vymožiteľnosť práva a korupcia.
Odkaz tohto grafu spočíva v tom, že keď má vláda seriózny záujem pomôcť nezamestnaným, vrátane mladých nezamestnaných, nájsť si prácu, nech namiesto dočasných dotácií pracovných miest začne meniť k lepšiemu (nie k horšiemu) tie oblasti, ktoré v súvislosti so zamestnávaním podnikateľom najviac prekážajú.
Robert Kičina, výkonný riaditeľ Podnikateľskej aliancie Slovenska
Po siedmich rokoch poklesu (od roku 2006) sa podarilo stabilizovať a zvrátiť klesajúci trend efektivity výberu DPH meranej pomocou efektívnej daňovej sadzby, ktorá rástla už štyri po sebe idúce štvrťroky. V 3. štvrťroku sa dostala na priemernú úroveň roku 2009.
Efektívna daňová sadzba DPH je definovaná ako podiel výberu DPH očistenej o sezónne, jednorazové a legislatívne vplyvy na sezónne očistenej daňovej základni, ktorá pozostáva z konečnej spotreby domácností, medzispotreby a investícií verejnej správy.
Martin Filko, šéf IFP
V čase prijímania Zákona o rozpočtovej zodpovednosti (december 2011) bol verejný dlh na úrovni 43,4 % HDP a zdalo sa, že hranica na úrovni 60 % HDP je málo ambiciózna a mala byť stanovená nižšie.
No pomalá konsolidácia, príspevky do Eurovalov a zvýšenie likvidnej rezervy spôsobili, že sme sa s úrovňou dlhu veľmi rýchlo priblížili prvým vážnym hraniciam. Vláda sa už tento rok musela zoberať opatreniami na neprekročenie hranice 55 % HDP.
V ďalších rokoch bude tento Zákon určovať vývoj a diskusiu o verejných financií podstatne viac ako nedávno prijaté fiškálne pravidlá v Bruseli.
Juraj Valachy, Tatra banka
Do amerických akciových podielových a ETF fondov natieklo za prvých 11 mesiacov tohto roka podľa TrimTabs 317,6 miliardy dolárov. Prílev peňazí na akciové trhy za celý rok pravdepodobne prekoná rekordný rok 2000, keď vrcholila dot.com bublina s 324-miliardovým prítokom.
Uvoľnená menová politika americkej centrálnej banky spolu s oživovaním sa ekonomiky USA a zlepšujúcim sa hospodárením firiem vyústili do vyše 20-percentného rastu indexu S&P 500 a jeho posunu ho na nové historické maximá.
Dáta potvrdili aj „veľkú rotáciu“ investorov z dlhopisov. Americké fondy zamerané na ne zaznamenali najväčší odtok zdrojov za ostatných 14 rokov.
Stanislav Pánis, analytik, J&T BANKA
Graf zobrazuje objem rozbehového kapitálu v pomere k HDP v jednotlivých európskych krajinách. Rozbehový kapitál typicky využívajú inovatívne technologické firmy, ktoré majúpotenciál rýchlo rásť a nedokážu získať financovanie napríklad prostredníctvom bankového úveru.
Slovensko sa dlhodobo umietňuje na chvoste tohto rebríčka. Nedostatok rozbehového financovania je jedným z dôvodov, prečo na Slovensku nemáme viac firiem ako ESET či Sygic.
Ivan Štefunko, investor a majiteľ konzultačnej firmy Neulogy
Mňa zaujal najviac graf v daňovej prognóze ministerstva financií z novembra 2013. Ako vidno, nadmerné odpočty DPH dlho kopírovali vývoj exportov, no asi od marca 2013 došlo k pomerne výraznému oddeleniu týchto dvoch ukazovateľov.
Keby neexistovali karuselové podvody s DPH v zahraničnom obchode, na takéto oddelenie by sme ťažko našli dôvod.
Zdá sa, že pripravovaná i implementovaná legislatíva zameraná na boj proti daňovým únikom začínala pôsobiť už od jari tohto roka. Prinajmenšom niektorí podvodníci sa zľakli a uplatňovali menšie nadmerné odpočty.
Vladimír Baláž, ekonóm Slovenskej akadémie vied
Investori sa v tomto roku zbavujú zlata. Jeho množstvo v trezoroch burzovne obchodovaných fondov pokleslo od začiatku roka z 2631 na 1813 ton. Objem tohto prepadu je približne taký veľký ako celoročný dopyt Číny, ktorá by sa v tomto roku mala stať najväčším spotrebiteľom zlata na svete.
Cena zlata sa vďaka výpredajom investorov a vládnemu obmedzeniu importu v Indii znížila od začiatku roka o 28 percent na súčasných 1225 USD za trójsku uncu.
Boris Tomčiak, vedúci oddelenia Asset Management, Colosseum
Aby ekonomika USA mierne rástla, musia sa všetci zadlžovať oveľa rýchlejšie. Celkový dlh USA sa blíži 60 biliónom dolárov a zadlženie je hrozivé pre obyvateľov, firmy, finančné spoločnosti, vládu. Obávam sa situácie, keď sa prítok peňazí zastaví. Bude nasledovať pokles oveľa väčší ako v roku 2008/2009.
Dušan Doliak, generálny riaditeľ EPO INVEST, a. s.
V roku 2012 zvýšila vláda firmám náklady na zamestnávanie, zvýšila sadzbu dane z 19 na 23 %, zaviedla "dočasný" odvod podnikov na regulovaných trhoch. K nižšej ziskovosti firiem prispel okrem vlády aj slabší hospodársky rast.
Na miesto nárastu výnosu dane o 367 mil. eur, firmy zaplatia podľa aktuálnych prognóz len o 95 mil. eur viac. Hoci bola sadzba zvýšená o 20 %, výnos dane by mal vzrásť o necelých 6 %. Neúspech vo výbere dane zo zisku firiem je dvakrát vyšší ako zvýšenie úspešnosti výberu DPH.
Richard Ďurana, INESS
{"dataSourceUrl":"//docs.google.com/spreadsheet/tq?key=0AnPPUkk0OUvbdE40VW1fQjY4MmF3SkxaTWtVWWNfVFE&transpose=0&headers=1&range=A1%3AC259&gid=0&pub=1","options":{"titleTextStyle":{"bold":true,"color":"#000","fontSize":16},"series":[{"type":"bars"},{"targetAxisIndex":1}],"animation":{"duration":500},"width":500,"type":"line","hAxis":{"useFormatFromData":true,"minValue":null,"viewWindow":{"max":null,"min":null},"maxValue":null},"chartArea":{"height":278,"width":352,"left":68,"top":42},"vAxes":[{"useFormatFromData":true,"title":"hodnota indexu SP500","minValue":0,"viewWindowMode":"explicit","viewWindow":{"max":null,"min":0},"maxValue":null},{"useFormatFromData":true,"title":"objem dlhopisov Fedu","minValue":null,"viewWindow":{"max":null,"min":null},"maxValue":null}],"booleanRole":"certainty","title":"Fed pom\u00e1ha akci\u00e1m","height":371,"domainAxis":{"direction":-1},"legend":"top","focusTarget":"category","tooltip":{}},"state":{},"view":{"columns":[{"calc":"stringify","type":"string","sourceColumn":0},1,2]},"isDefaultVisualization":false,"chartType":"ComboChart","chartName":"Chart1"}
Rok 2013 potvrdil extrémne silnú koreláciu kvantitatívneho uvoľňovania americkej centrálnej banky FED a cien akcií.
Za celý rok nakúpil FED štátne dlhopisy a balíčky hypoték v objeme 1,02 mld. dolárov. Časť z týchto nových peňazí si našla cestu aj na akciové trhy, kde pomohla siršiemu americkému indexu S&P 500 k rastu od začiatku roka o zhruba 25 %.
To, že rast akcií je ďaleko rýchlejší ako rast ziskov, zjavne nikoho netrápi. A keďže bude FED tlačiť doláre aj v roku 2014, tak majú ackie namierené k ďalším historickým maximám.
Kamil Boros, X Trade Brokers
Graf zobrazuje vývoj verejného dlhu v najbohatších štátoch G7, všetko rozvinutých demokraciách. Ide o aritmetický priemer za Kanadu, Francúzsko, Nemecko, Taliansko, Japonsko, Veľkú Britániu a USA. Ich priemerný dlh rastie od 70. rokov minulého storočia, pričom už presiahol maximum po prvej svetovej vojne.
Zarážajúce je, že dlh väčšiny najbohatších štátov postupne rástol, resp. neklesal dostatočne rýchlo aj v časoch mieru a rýchleho hospodárskeho rastu. Taký vývoj nie je udržateľný.
Ponaučenie – pre ľudí žijúcich v demokraciách je dôležité, aby volili menej politikov, ktorí ich zadlžujú a viac tých, ktorí sú ochotní dlh znižovať, hoci aj za cenu bolestivých opatrení.
Peter Goliaš, INEKO
Rastúci počet riaditeľov firiem si podľa výsledkov aktuálnej IBM C-Suite Study myslí, že vplyv zákazníkov na firmy v súčasnosti nemôže byť obmedzený iba na činnosti, ktorých sa zákazníci tradične zúčastnia, t. j. napríklad vývoj nových produktov a služieb.
Riaditelia podnikov sú presvedčení, že už dnes je vplyv zákazníkov na smerovanie ich obchodnej stratégie stále silnejší a prekonáva ho iba vplyv ich samých.
Branislav Kohl, riaditeľ marketingu a komunikácie IBM Slovensko
Graf ilustruje rastúce bremeno verejného dlhu v eurozóne na jej občanov v čase realizovaných opatrení v boji proti európskej dlhovej kríze.
Dokumentuje, že po intervenciách ECB, eurovale a iných pokusoch o riešenie problémov sa verejný dlh eurozóny v prepočte na jedného obyvateľa zvýšil za štyri roky až o približne 6300 eur a v roku 2012 dosiahol takmer 26 000 eur.
Graf potvrdzuje neúčinnosť realizovaných snáh o riešenie problémov a naznačuje potrebu ich nahradenia alternatívnymi krokmi, zameranými na riešenie systémových príčin dlhovej krízy.
Peter Gonda, Konzervatívny inštitút
Od roku 1989 do roku 2004 prudko klesal počet zamestnancov vo všetkých priemyselných odvetviach. Opačný trend zaznamenali odvetvia finančníctva a obchodu. Doteraz zaznamenávame ďalší postupný pokles zamestnancov vo všetkých odvetviach priemyselnej výroby a naopak, postupný nárast v odvetviach finančníctva a obchodu.
V roku 2012 pracovalo vo finančníctve a poisťovníctve prvýkrát viac zamestnancov ako v poľnohospodárstve. Súčasná kríza je spôsobená najmä tým, že ľudia vyspelej časti sveta sa snažia udržať si svoju životnú úroveň, a to aj za cenu pôžičiek, pretože na ňu nemajú. Zároveň sme odovzdali manuálnu prácu do iných častí sveta, napríklad do Číny.
Pokiaľ však ľudia nebudú reálne pracovať a nebudú vytvárať reálne hodnoty, ale budú žiť a pracovať v svete virtuálnych hodnôt a v dlhoch, krízu neprekonáme. Vývoj priemerného počtu zamestnancov je dôkazom neschopnosti zarobiť si na svoju životnú úroveň vlastnou manuálnou prácou.
Jarmila Halgašová, riaditeľka Potravinárskej komory Slovenska
