1.Kto bude dozerať na naše banky?
V eurozóne je šesťtisíc bánk a ďalších úverových inštitúcií. Európska centrálna banka (ECB) bude od novembra 2014 dozerať na 130 najväčších bánk a ich dcéry. Na Slovensku má dohliadať na Slovenskú sporiteľňu, VÚB, Tatra banku a ČSOB. ECB im bude môcť nazrieť do účtovníctva, ak by porušili pravidlá, v krajnom prípade by im mohla odobrať aj licenciu. Na iné banky bude ďalej dozerať Národná banka Slovenska.
2.Prečo sa vytvorí špeciálny fond pre banky?
Od januára 2015 budú banky v eurozóne, teda aj naše, posielať peniaze do takzvaného rezolučného fondu, ktorý je dôležitou časťou bankovej únie. Bude sa tvoriť desať rokov a na konci má byť v ňom 55 miliárd eur. Z fondu sa majú riešiť prípadné problémy bánk v eurozóne. Zámer je ten, aby náklady na záchranu niesli najmä akcionári bánk, no už menej ako doteraz daňoví poplatníci.
3.Koľko tam majú platiť naše banky?
Banková únia
- 1. pilier: Spoločný bankový dohľad: ECB začne v roku 2014 priamo dohliadať na 130 najväčších bánk v eurozóne a ich dcéry, teda aj na naše štyri banky.
- 2. pilier: Spoločný rezolučný fond: Začnú ho od roku 2015 vytvárať banky v eurozóne, po desiatich rokoch v ňom má byť 55 miliárd eur.
- 3.pilier: Poistenie bankových vkladov:Zavedú sa spoločné pravidlá preň. V našom Fonde ochrany vkladov je 200 miliónov eur, vklady ľudí v bankách sú chránené do výšky 100-tisíc eur.
Banky budú do rezolučného fondu platiť 0,1 percenta z výšky chránených vkladov. Naše banky do tohto fondu v roku 2015 zaplatia asi 27 miliónov eur, o rok neskôr vyše 30 miliónov. Väčšia časť z príspevkov zostane zo začiatku na Slovensku, no nebudú súčasťou rozpočtu. Spoločný rezolučný fond eurozóny sa bude napĺňať postupne.
V skutočnosti už naše banky takzvaný rezolučný fond vytvárajú. Tak vláda prezentuje bankový odvod, ktorý banky platia do rozpočtu, vlani tak odviedli asi 170 miliónov eur. V roku 2015 sa odvod, ktorý je dnes najvyšší v eurozóne, zníži na polovicu.
Štátny tajomník ministerstva financií Vazil Hudák hovorí, že zatiaľ nie je jasné, koľko budú banky platiť do Fondu ochrany vkladov. V tomto roku doň neplatili nič pre bankový odvod. No ak sa nič nezmení, aj do tohto fondu by v roku 2015 odviedli necelých 30 miliónov eur.
4.Môžu preto stúpnuť poplatky v bankách?
Áno. Každý nový odvod je pre banky dodatočný náklad, ktorý v konečnom dôsledku zaplatia klienti bánk, pripomína ekonóm SAV Vladimír Baláž.
5.Z čoho sa zaplatí záchrana banky?
Ak sa dostane do problémov napríklad španielska či cyperská banka, jej problémy sa majú riešiť primárne z peňazí v rezolučnom fonde. Ak tieto peniaze nebudú stačiť, vláda môže domáce banky vyzvať, aby do fondu naliali viac peňazí, alebo jej pomôže z rozpočtu, takže sa na záchranu poskladajú daňoví poplatníci. Štátny tajomník Hudák hovorí, že pomoc bankám z eurovalu bude až poslednou možnosťou. Dohoda je taká, že o osude problémovej banky a použití peňazí z rezolučného fondu má rozhodovať Európska komisia. „To nepovažujem za dobrý nápad, zbytočne sa bude naťahovať čas,“ dodal Baláž.
