BRATISLAVA. Ambulancie zubárov v niekdajších strediskových obciach sa vyprázdňujú.Naši zubári sa boja ukrajinských, ktorých je len zopár
Buď dentisti odchádzajú do dôchodku, alebo sa presúvajú bližšie k mestám a priamo do nich.
S dostupnosťou zdravotnej starostlivosti zubára začínajú mať problémy najmä v hornatých a chudobných oblastiach Slovenska.
Dlhá cesta za zubárom
Zubári
Počet: 3394 Priemerný plat zamestnaného zubára (2012): 1078 eur Ročný príjem na ambulanciu od zdravotných poisťovní (2010): 51 084 eur Nadbytok zubárov: mestá, najmä Bratislava, Košice Nedostatok zubárov: Kysuce, Orava, juh stredného a vidiek východného Slovenska
Zdroj: SKZL, ŠÚ, INEKO
„Pacienti sú nútení cestovať 20 až 30 kilometrov,“ hovorí Ján Gašič, šéf Slovenskej komory zubných lekárov.
Týka sa to podľa neho najmä Kysúc, Oravy, vidieka na východnom Slovensku a na juhu Banskobystrického kraja.
Cyril Václav, regionálny šéf komory v prešovskej župe, hovorí, že zubári, ktorí idú do dôchodku, nevedia za seba nájsť náhradu.
Nielenže ambulanciu nikto nechce kúpiť, ale nechce ju ani zadarmo prevziať. „V mestách je lepší život, lepšia klientela,“ vraví Václav.
Ak by sa aj nejaký ochotný zubár našiel, podľa nitrianskeho župného lekára Ľubomíra Ševčíka zvlášť na menších dedinách by mal problém vyžiť.
Odkázaní na neho by boli zväčša dôchodcovia alebo chudobnejší ľudia, ktorí zvyčajne nemajú auto a nemôžu ísť k zubárovi do mesta.
Najhoršie je to vo vidieckych regiónoch s vysokou nezamestnanosťou.
Ak zubár nenájde nástupcu, župný lekár jeho obvod priradí k najbližšiemu. Pacientom sa predĺži cesta a lekárovi pribudne chudobnejšia klientela.
Napríklad Václav má ambulanciu v Slovenskej Vsi pri Kežmarku. „Živých kariet“ má okolo päťtisíc, vyhláška hovorí, že by ich mal mať asi 2600.
Zubári bývajú v meste, pracujú mimo
Zubári sa bližšie k mestám alebo priamo do nich presúvajú aj cielene. Ševčík vysvetľuje, že ak má lekár napríklad dve miesta, kde ordinuje, presunie sa na to lukratívnejšie.
Ak má zubár licenciu od stavovskej komory, a v meste vlastní alebo si prenajme hygienicky vhodné priestory, župný lekár mu musí vydať povolenie. „V zákone nie je napísané, že 'môže' vydať,“ vraví Václav.
Preto majú veľké mestá ako Bratislava či Košice nadbytok zubárov a obyvatelia chudobného vidieka často široko-ďaleko žiadneho.
„Mnohí zubní lekári majú svoje bydlisko v mestách a za prácou musia dochádzať,“ hovorí Gašič. „Vidiecke obyvateľstvo pracuje väčšinou v mestách a zamestnávateľ svojho zamestnanca skôr uvoľní z práce v meste, pretože je to časová úspora.“
„Komora vyslovila požiadavku, aby zmluva so zdravotnou poisťovňou bola viazaná na miesto výkonu povolania,“ vraví jej prezident.
Hovorkyňa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Petra Balážová povedala, že pri uzatváraní zmlúv berú do úvahy, aby ambulancia bola čo najbližšie k obvodu alebo v ňom.
Hovorkyňa Dôvery Monika Šimunová vysvetľuje, že zmluva je viazaná na ambulanciu. Pri zazmluvňovaní nového zubára však poisťovňa podľa nej berie do úvahy názor komory.
Niektorí jej predstavitelia, napríklad v nitrianskej župe, nie sú naklonení tomu, ak prichádza nový lekár do väčších miest. Napríklad Topoľčany či Nitra sú podľa regionálneho šéfa komory Júliusa Ladického najlepšie pokryté.
Prišla rivalita
Zubár Vratislav Schwarz z Veľkého Krtíša vysvetľuje, že pred niekoľkými rokmi odišlo mnoho zubárov do privátnej sféry bez zmlúv so zdravotnými poisťovňami.
Bolo to tak aj na juhu Banskobystrického kraja. V chudobnom regióne však zanedlho zistili, že len z priamych platieb od pacientov nevyžijú a začali mať záujem o obvody, ktoré opustili.
Lekári, ktorým pripadli, im ich však nechceli odovzdať a Všeobecná zdravotná im odmietla dať zmluvu, keďže nemali obvod.
Aby sa lekár uživil, potrebuje podľa Gašiča aspoň 1500 pacientov. V chudobnejších regiónoch podľa Schwarza aspoň 2400.
Rentabilita ambulancie však podľa šéfa komory závisí aj od toho, či zubár ošetruje len dospelých, alebo aj deti, či akú kazivosť chrupu majú jeho pacienti.
