BRATISLAVA. Je nedeľa, 26. decembra 2004, 2. sviatok vianočný. Slováci sa chystajú na večerné štefanské zábavy, ostatní strávia večer pred televízormi.
V redakciách slovenských televízií či rádií je na sviatky nezvyčajný ruch. V Indickom oceáne zaznamenali silné zemetrasenie, ktoré spôsobilo obrovskú vlnu cunami.
Pri nešťastí prišlo o život viac ako 200-tisíc ľudí a zaradilo sa medzi najväčšie prírodné katastrofy za posledné roky.
Editori a šéfredaktori museli do práce zavolať aj redaktorov, ktorí by inak mali voľno. V správach by sa zrejme vysielali dopredu nakrútené reportáže o tom, ako vymeniť darčeky, ktoré sa vám nepáčia.
Podobných prípadov ako cunami pritom bolo v minulosti viac.
Ľudia z televízií si spomínajú napríklad na veľké snehové kalamity, na Silvestra v roku 1999 zasa oznámil svoje odstúpenie z funkcie ruský prezident Boris Jeľcin.
Chýbajú respondenti
Čo sa pozerá
Najsledovanejšie programy na Štedrý deň minulý rok:
1. Tri oriešky pre Popolušku
(Markíza, 43,2 % divákov)
2. Modré z neba
(Markíza, 39,7 % divákov)
3. Perinbaba
(Markíza, 33 % divákov)
Kým pred rokmi sa u nás zvykli vysielať správy aj na Štedrý deň, teraz pôjdu až na 1. sviatok vianočný.
Redakcie však nebudú prázdne ani vtedy, keď bude väčšina ľudí pripravovať štedrovečernú večeru. A nielen pre prípad, že by sa stalo niečo také významné ako v minulosti.
„V práci budú aj tí, ktorí nakrúcajú reportáže na 25. decembra,“ hovorí šéf spravodajstva Joj Roland Kubina. Odhaduje, že príspevky bude vyrábať asi tretina redaktorov a kameramanov ako cez bežné dni.
„Povedal by som, že je to taký dobrý víkend. Aj normálne si na sobotu a nedeľu predtáčame veci, pretože sa nedá spoľahnúť len na to, že sa niečo udeje.“
Problémom býva aj to, že cez sviatky sú preč ľudia, ktorí majú redaktorom odpovedať na otázky. Preto sa ich nedarí dostať pred kameru, čo je pre televíziu dôležité.
Podobné skúsenosti ako Kubina má aj moderátor Správ RTVS Ľubomír Bajaník. „V redakcii sú zahraničiari, pretože vo svete sa toho deje vždy dosť, tam sedí takmer plná zostava. Potom sú pripravené pohotovostné štáby, čiže ľudia, ktorí zaznamenávajú počas dňa napríklad oslavu Vianoc či kresťanské zvyky.“
Bajaník dodáva, že keď sa ešte vysielali správy aj na Štedrý deň, o šiestej večer priamo v televízii sedelo aj dvadsať ľudí. Tento rok to bude menej, v Markíze napríklad štyria.
Reportáže zo zásuvky
Na vianočné vysielanie sa reportéri pripravujú dopredu, lebo správy na 1. či na 2. sviatok vianočný majú rovnakú stopáž ako po celý rok.
„Takzvané predvýroby sa musia odovzdávať týždeň vopred, aby si ich vedúci vydania dal do scenára a v jednotlivých dňoch ich vedel zaradiť,“ hovorí Bajaník.
Okrem vianočných tém o kresťanských zvykoch či charitatívnych akciách sa predtáčajú aj ďalšie reportáže.
„Pri prijímaní zákonov sa veľa vecí mení 1. januárom, čiže pripravujeme veľa servisných príspevkov, v ktorých divákov informujeme o tom, aké zmeny nastanú napríklad na úradoch,“ dodáva Bajaník.
Ľudia podľa televízií cez sviatky správy sledujú. „Vonku je zima, chladno, aj keď cez deň idú lyžovať, večer si zapnú telku, aby zistili, čo je nové,“ vysvetľuje Kubina.
Súhlasí aj Bajaník, podľa ktorého mávajú na 1. sviatok vianočný niekedy lepšiu sledovanosť ako počas roka.
V rádiách idú naživo
Na Štedrý deň budú sedieť za mikrofónmi aj moderátori v rádiách, ktoré vysielajú naživo. Programový riaditeľ Expresu Ivan Antala hovorí, že cez deň sa ich tam vystrieda asi dvanásť. Večer o šiestej bude v rádiu päť ľudí.
„Moderátor spravodajstva a asistenti dopravného servisu, pretože ten je aktuálny aj počas štedrej večere, a moderátori vianočnej šou, ktorá sa o tomto čase končí,“ vymenúva Antala.
Asi päť ľudí bude neustále sedieť aj v Slovenskom rozhlase, ktorý s moderovaným vysielaním na Štedrý deň skončí o piatej popoludní.
Zamestnancov však bude musieť o polnoci poslať aj do jedného z petržalských kostolov, odkiaľ budú naživo vysielať polnočnú omšu.
Rozhlas už 24 rokov vysiela Dickensa
Slovenský rozhlas má tiež svoje Tri oriešky pre Popolušku. Hru Charlesa Dickensa Vianočná koleda vysiela cez sviatky už niekoľko rokov.
BRATISLAVA. Čo sa najviac počúva cez Vianoce v rádiu? Ľudia, ktorí skladajú program v Slovenskom rozhlase, to môžu len odhadovať.
Agentúra, ktorá verejnoprávnym rádiám meria čísla, sa na to od polovice decembra do januára ľudí nepýta.
„Z prieskumnej agentúry si nevedia predstaviť, že by na Štedrý deň chodili anketári a oslovovali ľudí, čo dnes počúvali,“ hovorí programový riaditeľ rozhlasu Vincent Štofaník.
Rádiá svoju počúvanosť nezisťujú elektronicky pomocou píplmetrov, ako je to v prípade televízií, spoliehajú sa na klasické dotazníky.
Z ohlasov a listov však tušia, čo si poslucháči za posledné roky obľúbili.
„Rok čo rok ide, teraz prvýkrát na Regine, predtým vždy na Rádiu Slovensko, Vianočná koleda od Charlesa Dickensa. Je to taká typická vianočná rozhlasová hra, ktorú majú poslucháči radi,“ hovorí Vincent Štofaník.
Nakrútili ju ešte v roku 1989, prvýkrát sa vysielala práve na Vianoce tesne po nežnej revolúcii. Účinkujú v nej známi starší herci ako Karol Machata či Július Vašek.
„Je to veľmi dobre urobené, ani dnes, po 24 rokoch, na hre necítiť, že by sa nedala vysielať,“ dodáva Štofaník.
Na rádiu Slovensko tradične večer hrajú aj vianočné piesne a koledy, ktoré si ľudia zvyknú púšťať priamo k štedrovečernej večeri.
Doteraz ich vysielali od piatej do šiestej, teraz to bude ešte o hodinu dlhšie. „Poslucháči nám písali, prečo to dávame tak skoro, keď oni večerajú až potom,“ vraví Štofaník.
V rozhlase si naplánovali aj niekoľko premiér, na ktoré sa pripravovali už od leta. Vianočná štruktúra sa plánuje štvrť roka dopredu, v septembri napríklad začali vyrábať rozhlasovú verziu večerníčka Mimi a Líza, ktorý vysiela aj verejnoprávna televízia.
„Je to o dvoch dievčatách, z ktorých jedna je nevidiaca, no druhá vidí a kamarátku sprevádza svetom,“ vysvetľuje Štofaník. „Prišlo nám to ako dobrý námet pre rozhlas, tak sme sa na poslednú chvíľu pripojili.“
