BRATISLAVA. Slovenské hospodárstvo má za sebou najhorší rok od krízového roku 2009. Podľa doposiaľ známych štatistických údajov hospodárstvo rástlo v roku 2013 najpomalšie v prvom kvartáli, a to o 0,5 %.
Medziročný hospodársky rast postupne zrýchľoval na 0,8 % v druhom kvartáli a 0,9 % v treťom štvrťroku. Za celý rok 2013 analytici komerčných bánk v priemere očakávajú hospodársky rast na úrovni 0,8 %.
Chýbal rastový impulz
Podľa analytikov sa totiž naplno prejavili dôsledky slabého externého prostredia.
Chýbal aj významnejší rastový impulz, akým bol napríklad v roku 2012 ponukový šok v automobilovom priemysle, ktorý by tlmil dopady slabého externého dopytu na rast ekonomiky.
Potrebného impulzu sa hospodárstvo Slovenska nedočkalo ani z domáceho prostredia.
"Domáci dopyt ostával brzdený nízkou spotrebiteľskou dôverou a klesajúcimi investíciami, ktoré pribrzdila aj reštriktívnejšia daňová politika štátu,“ konštatoval analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Ako doplnil analytik VÚB banky Andrej Arady, kapitálové investície sa počas prvých troch štvrťrokov 2013 medziročne prepadli takmer o 8 % a oproti predkrízovému maximu zaostávajú o štvrtinu.
"Okrem spomalenia vonkajšieho prostredia sa v roku 2013 pridali aj zmeny v domácom podnikateľskom prostredí, ktoré boli ďalšou brzdou investícií. Spomeňme zvýšenie daňového a odvodového bremena, ale aj sprísnenie Zákonníka práce,“ konštatuje.
Trh práce sa zotavuje pomaly
Vývoj sa odzrkadlil aj na trhu práce, ktorý sa len pomaly zotavoval.
Najmä v druhej polovici roka však už bolo možné pozorovať zastavenie negatívnych trendov, rast nezamestnanosti sa spomalil, dynamika rastu miezd prevýšila dynamiku rastu cien a postupne sa začala zlepšovať aj spotrebiteľská dôvera.
Rastu reálnych miezd však výrazne napomáha najmä spomalenie inflácie na najslabšie úrovne od vypuknutia krízy.
"Pomalší rast cenoviek, ktorý sa ku koncu jesene dokonca pokúsil atakovať slovenské historické minimum, vytvoril konečne priestor na vyšší rast nominálnych miezd ako inflácie,“ uviedol analytik ČSOB Marek Gábriš.
Od polroka však začala dvíhať hlavu aj spotreba verejnej správy, ktorá v treťom štvrťroku stúpla takmer o 3 %.
"Čo je vzhľadom na snahu konsolidovať verejné financie trochu prekvapivé. Indikuje to teda, že štát má stále priestor a rezervy na šetrenie,“ doplnil Gábriš.
