RIGA, BRATISLAVA. Európski lídri aj niektorí ekonómovia to volajú úspešným príbehom. Šéf Európskej centrálnej banky Mario Draghi nazval Lotyšsko „vzorovým modelom“ pre krajiny, ktoré tvrdo zasiahla ekonomická kríza.
Ekonomika tejto malej pobaltskej krajiny spadla v rokoch 2008 až 2009 o štvrtinu, čo bol vôbec najväčší prepad hospodárstva na planéte. Krajina si musela požičať 7,5 miliardy eur.
Teraz je Lotyšsko najrýchlejšie rastúcou ekonomikou v Európskej únii. Pôžičku splatilo už v roku 2012, dva roky skôr, ako malo v pláne. A dokázalo splniť všetky prísne podmienky, aby od zajtra krajina vstúpila do eurozóny. Lotyši budú môcť platiť eurom ako osemnásty štát Európskej únie, tri roky po Estónsku a päť rokov po Slovensku.
Bez nadšenia
Lotyšsko
- Počet obyvateľov: 2 milióny
- Hlavné mesto: Riga
- Nezávislosť: od roku 1991
- Pád ekonomiky v rokoch 2008 a 2009: o 25 percent
- Súčasný rast HDP: 4,1 (odhad na rok 2014, najviac v eurozóne)
- Dlh: 40,5 percenta HDP (2012)
- Deficit: 1,5 % HDP (2013)
- Nezamestnanosť: 12 percent
- Emigrovali počas krízy: 100 až 200tisíc.
Kým pred troma rokmi susední Estónci stáli v dlhých radoch na štartovacie balíčky s euromincami, situácia v Lotyšsku je iná.
„Nikto nie je veľmi nadšený, miestni sú prinajlepšom ľahostajní,“ píše reportér portálu Euronews.
Euro Lotyšov neláka, dokonca keby sa robilo referendum, miestni by ho možno odmietli.
Podľa prieskumu z novembra má väčšina (52 percent) domácich skôr negatívny postoj k spoločnej mene, pozitívne na ňu hľadí 45 percent. Dôvodom je stále nie ukončená kríza eura, ale aj ručenie za pôžičky problémovým krajinám.
Lotyši sa pritom ku kríze postavili tak, ako by to európski lídri radi videli aj v iných krajinách. Vláda sa odhodlala šetriť. Prepustila tretinu štátnych zamestnancov a zvyšku znížila platy o tretinu.
Nezamestnanosť vystrelila hore a na súčasných asi 12 percent klesla z veľkej časti preto, že do zahraničia emigrovalo odhadom 100 až 200-tisíc ľudí, čo je až desatina populácie. Napriek vysokým rastom ekonomika ešte stále nie je tam, kde bola pred krízou.
Aj preto mnohí skôr ľavicoví ekonómovia, ako nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu Američan Paul Krugman, hovoria o úspešnom príbehu v úvodzovkách.
Na spor o lotyšskom úspechu sa pozreli v septembri tohto roku ekonómovia z renomovaného Inštitútu Brookings. Napísali, že vysoký HDP pred krízou bol sčasti bublinou.
„Z niektorých pohľadov je to úspech. Je otázka, či by alternatívna stratégia dosiahla lepšie výsledky,“ zhodnotili.
Bez veľkých protestov
Ľudia tvrdé opatrenia viacmenej prijali, krajina nezaznamenala protesty ako v južanských krajinách.
Premiér Valdis Dombrovskis sa udržal pri moci aj po dvoch parlamentných voľbách v rokoch 2010 a 2011. Odstúpil sám bez tlaku tento mesiac po tom, čo sa zrútila strecha obchodného domu v Rige a zabila 54 ľudí.
Politici v Lotyšsku, ale aj v iných pobaltských krajinách to majú s presadzovaním tvrdých opatrení trochu ľahšie.
„Mnohí nevideli žiadnu realistickú alternatívu. V porovnaní s Gréckom a Španielskom si tu pamätajú ťažšie časy hneď po páde komunizmu. Takisto sú tu slabé odbory, ktoré nevedia urobiť silné protesty,“ povedal pre SME Morten Hansen zo Stockholm School of Economist v Rige.
Dôvodom však je aj silný sused na východe. Euro totiž mnohí Lotyši nevidia len ako ekonomickú otázku, ale aj geopolitickú. Spoločná európska mena má posilniť postavenie krajiny v Európskej únii a znížiť vplyv Moskvy.
Svoju nezávislosť od Sovietskeho zväzu krajina získala až v roku 1991. A euro je po sovietskom ruble, lotyšskom ruble, lotyšskom late už štvrtou menou za štvrťstoročie.
Blok pobaltských krajín v eurozóne by z podobných dôvodov rada doplnila susedná Litva. Má to v pláne už v roku 2015.
