Od začiatku roka cena komodity, ktorá sa kupuje najmä ako poistka, klesla o štvrtinu. Budúci rok by mala cena klesať ďalej.
BRATISLAVA. Ak niekto tento rok investoval do zlata, prerobil. Stalo sa tak prvýkrát za trinásť rokov. Ťažké obdobie čaká cenný kov aj ďalšie roky, predpovedá The Financial Times.
Zlato je istota, na ktorú sa investori spoliehajú najmä v časoch krízy. Od začiatku tohto roka to tak však nevyzerá. Jeho cena od januára klesla o viac ako štvrtinu.
„Zlato a striebro patrili v roku 2013 medzi najslabšie komodity. Väčšie zníženie ceny zaznamenala len kukurica,“ povedal analytik spoločnosti Colosseum Boris Tomčiak.
Čakajú ďalší pokles
Do minulého roka cena zlata prudko rástla, od roku 2001 do konca roku 2012 sa viac ako zošesťnásobila. Koncom minulého roka stála trójska unca (31,1 gramu) zlata 1670 dolárov (zhruba 1209 eura).
V týchto dňoch sa cena zlata pohybuje na úrovni 1200 dolárov (867 eur).
Ak by sa pokles udržal, išlo by o prvý celoročný pokles za trinásť rokov. Portál Business Insider sa z prepadu zlata teší.
Hovorí, že ide o najlepšiu správu tohto roku. Dôvodom je, že výrazný pokles ceny zlata ukazuje, že ekonomika sa vracia k normálu a investori prestali mať pocit, že ekonomika môže každú chvíľu skolabovať.
Obchodníci predpokladajú, že ceny budú v tomto roku ďalej klesať.
„Vzhľadom na to, že inflácia ostáva nízka a americká centrálna banka znižuje injekcie nových dolárov do finančného systému, tak vyhliadky na budúci rok ostávajú skôr negatívne,“ hovorí analytik X-Trade Brokers DM Kamil Boros.
Analytici očakávajú pokles k tisíc dolárom za uncu. To by mohlo podľa Tomčiaka vyvolať rozsiahle zatváranie baní.
Cena zlata sa na svoje predchádzajúce úrovne tak rýchlo nevráti. „Pokles ceny k 1100 dolárom je podľa nás vhodný na otváranie dlhodobých nákupných pozícií,“ hovorí Tomčiak.
Nevylučuje však, že prídu krátkodobé prepady, lebo investori sa v súčasnosti vo veľkom zbavujú drahých kovov a klesá i celosvetová spotreba v klenotníctve.
„Niektorí ľudia sa pýtajú, či sa dostaneme na 700 alebo 600 dolárov. To je však príliš dramatické,“ povedal pre The Financial Times jeden z obchodníkov.
Ľudia budú podľa neho zlato stále v menšej miere nakupovať, pretože ho berú ako poistku, ktorú je dobré mať.
Do pozície istoty by sa zlato mohlo dostať z dlhodobého hľadiska. Pomôcť by tomu mohla rýchlejšia inflácia. Tá by podľa viacerých ekonómov mohla vyriešiť veľké nerovnováhy medzi dlhmi vlád a domácností.
„V prospech takého riešenia, ktoré by bolo pre cenu zlata pozitívne, sa vyslovuje čoraz viac popredných ekonómov,“ hovorí Boros.
Nízka inflácia
A čo spôsobilo, že sa ceny zlata prepadávajú? Na tempo poklesu, ktoré je najrýchlejšie za posledných tridsať rokov, má vplyv nízky rast cien, zlepšenie svetovej ekonomiky, ale aj rozhodnutie americkej centrálnej banky Fed začať obmedzovať opatrenia, ktoré mali pomáhať naštartovať ekonomiku Spojených štátov.
Množstvo zlata v trezoroch burzovne obchodovaných fondov kleslo v dôsledku výpredaja investorov od začiatku roka z 2631 na 1813 ton.
„Objem tohto prepadu je približne taký veľký ako celoročný dopyt Číny, ktorá by sa v tomto roku mala stať najväčším spotrebiteľom zlata na svete,“ vysvetľuje Tomčiak.
