Od roku 2015 majú školy dostať na niektorých žiakov viac, na iných menej.
BRATISLAVA. Ministerstvo školstva prvý raz v histórii mení rovné financovanie študijných odborov na stredných školách. Vybralo tie, ktoré dostanú viac, ale aj tie, ktorým sa ujde menej.
Preferovaných odborov, ktorých absolventov má byť na trhu práce nedostatok, je takmer štyridsať. Od začiatku roka 2015 dostanú zvýšený normatív na žiaka.
Školy by to malo motivovať, aby otvorili viac tried pre profesie ako nástrojár, mäsiar či čalúnnik.
Dosť IT expertov
Fakty
Akých profesií je u nás málo
- mechanik banských prevádzok
- mlynár - cestovinár, pekár
- obuvník, čalúnnik
- kachliar, kominár, strechár
- podlahár, tesár
- hutník, zlievač
- operátor tlače, polygraf
- rybár, chovateľ oviec
Zdroj: Ministerstvo školstva
Na druhej strane vymenovali pozície, pri ktorých ponuka absolventov prevyšuje dopyt trhu.
Štát dá na štúdium v týchto odboroch menej cez znížený normatív.
Okrem viacerých pomaturitných a nadstavbových odborov sa medzi ne dostali aj technici počítačových sietí, grafici digitálnych médií či operátori ekologických zariadení. To sú profesie, ktoré sú na trhu žiadané.
Marcela Glevická z portálu Profesia.sk hovorí, že po grafikoch je dopyt.
Pri väčšine preferovaných odborov však zatiaľ zamestnávatelia nedostatok uchádzačov nemajú.
Vlani podľa nej hľadali vyše tristo grafických dizajnérov a dvesto grafikov, ale iba 18 hutníkov a 21 čalúnnikov.
Na jedno inzerované čalúnnické miesto sa prihlásilo 70 ľudí, na hutníka i grafického dizajnéra zhruba štyridsať.
Nelogické závery
Ministerstvo pri vyhodnotení dopytu trhu vychádzalo z materiálu Ústavu informácií a prognóz školstva, ktorý je už súčasťou Centra vedecko-technických informácií.
Ten sa opiera o údaje o nezamestnanosti absolventov z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny. Ukazuje zaujímavú odozvu z trhu práce na „výsledky“ niektorých slovenských stredných škôl.
Podľa neho však trh odmieta skôr iné odbory, nie tie, čo sa dostali na „čiernu listinu“ ministerstva školstva.
Viac ako tretina absolventov ostane bez práce po skončení odborov ako kozmetička, vlasová kozmetika, čašník, servírka. Štatisticky sú málo žiadaní aj murári či stavební robotníci.
Takmer stopercentnú nezamestnanosť majú krajčíri, čo môže súvisieť s úpadkom textilného priemyslu. Veľmi nízke percentá nezamestnaných absolventov majú naopak gymnáziá, obchodné akadémie a hudobné školy.
Prekvapujú vyššie čísla pri profesiách, ktoré otvorene žiadajú rôzne odvetvia priemyslu či veľkí zamestnávatelia v infokomunikačných službách - napríklad mechanik elektrotechnik alebo pracovník marketingu. Obidve za rok dodali na trh stovky absolventov, ktorí si nenašli prácu.
Celkovo sú však štatistiky výrazne ovplyvnené regionálnou výškou nezamestnanosti.
Školy v bratislavskom a trnavskom kraji majú výrazne nižšie percento nezamestnaných absolventov, ako v košickom či banskobystrickom.
Cítiť však ťažkosti pri uplatnení absolventov stredných odborných škôl obchodu a služieb, ktorých ukazovatele nezamestnaných sú zvyčajne najvyššie.
Dohoda komôr
Technici počítačových sietí ani grafici digitálnych médií v štatistikách Ústavu informácií a prognóz školstva do kategórie najviac nezamestnaných nepatria.
Dokonca aj v prípade Združenej strednej školy v Michalovciach sa zo 62 technikov počítačových sietí, ktorí z jej brán za posledné dva roky vyšli, skončili na úrade práce iba desiati.
Zaradenie týchto profesií na „čiernu listinu“ prekvapuje práve preto, že ide o „profesie snov“ súčasnej stredoškolskej mládeže.
Hovorca ministerstva školstva Michal Kaliňák zdôrazňuje, že výber vzišiel z návrhov partnerov od Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) po profesijné komory, napríklad živnostenskú či banskú.
Práve to vzbudzuje podozrenie, či sa napríklad mechanik banských prevádzok do preferovaného zoznamu nedostal len v dôsledku tlaku baníkov. Veď baníctvo sa na Slovensku skôr utlmuje a často sa bane držia pri živote iba „sociálnou ťažbou“.
Prezident Združenia automobilového priemyslu Jaroslav Holeček, ktorý bol členom komisie za RÚZ hovorí, že chceli podporiť nedostatkové odbory, ktoré komory žiadali.
„Profesie ako čalúnnik alebo obuvník sa dnes už takmer nikde neštudujú, bolo dôležité motivovať školy, aby takéto odbory vôbec otvárali,“ vysvetľuje.
Koľko presne bude zvýšenie a zníženie normatívu znamenať, ešte podľa M. Kaliňáka nie je určené. Pre školy však zaradenie odboru medzi nedostatkové bude znamenať aj to, že môžu otvoriť triedu aj s menej študentmi, ako dovoľuje norma.
M. Holeček vysvetľuje, že automobilový priemysel potrebuje najmä strojárske profesie –nástrojárov, obrábačov kovov, klampiarov, strojných mechanikov, zváračov, ale aj zlievačov, hutníkov, elektromechanikov, či mechanikov-elektronikov pre zariadenia.
Školstvo by si žiadalo radikálny rez, toto sú len kozmetické zmeny, dodáva.
Čo pýta trh
Profesia.sk vlani zverejnila vyše 1300 inzerátov na pozíciu elektromechanik, reagovalo vyše 40-tisíc ľudí.
Glevická vraví, že priemerný dopyt je 34 uchádzačov na pozíciu, elektromechanici teda pokrývajú potreby firiem priemerne. O niečo menej je záujemcov o strojárske pozície.
Na druhej strane absolventská nezamestnanosť medzi hutníkmi dosahuje 20 až 25 percent.
Prekvapuje teda, že ich štát chce preferovať podobne ako nástrojárov, klampiarov alebo elektromechanikov. Podobne je to nelogické pri vymierajúcich odvetviach ako obuvníctvo, kachliarstvo, rybárstvo či ovčiarstvo.
Najmä stredné školy s všeobecným zameraním sú naozaj nad potreby trhu práce, ale kvalifikovaných strojárov je stále málo,“ myslí si Sylvia Lakatošová z personálnej firmy Proact People.
Podľa tajomníka RÚZ Martina Hoštáka nie je achillovou pätou školstva prebytok grafikov a sieťových mechanikov.
Skôr je problémom prebytok spoločenskovedných odborov a nedostatok technických. To je podľa neho dôvodom vysokej nezamestnanosti mladých.
