Podľa premiéra sme na záchranu bánk použili sumu vo výške desiatich eurovalov.
Predseda vlády má dlhodobo pocit, že nezverejňujeme opravy tak, ako by sme mali. Najmä v súvislostí s ním. A tým že porušujeme zákon. Najnovšie svoj názor ventiloval tu.
Väčšinou sú žiadosti o opravy o tom, že politik najprv povie niečo, aby ulahodil skupine, ktorej sa práve prihovára. Keď je pred ním iná cieľová skupina, tak to zmení a hovorí niečo iné.
Alebo povie prúd slov, v ktorom má každý počuť to svoje. To je aj prípad jeho tvrdení z Ukrajiny.
Koniec koncov, ani on nemá pocit, že je nutné citovať od slova do slova. V spomínanom blogu vyhlásil, že Lukáš Fila (hovoriac za denník) „si neželá zvolenie kandidáta SMERu-SD za prezidenta.“
Fila však napísal, že „tieto noviny síce predpovedali, že Fico prezidentské voľby vyhrá. Neznamená to však, že si to aj prajú.“ Ešte je tam aj možnosť, že nám je to jedno, alebo že zatiaľ svoj názor nezverejňujeme.
O faktoch
Ale zaujímavejšie sú prípady, keď ide o konkrétne fakty, čísla. To bol príklad, keď komentátor SME Peter Schutz nazval totálnou hlúposťou premiérovo tvrdenie, že „na záchranu finančných domov museli štáty Únie vynaložiť štyri bilióny eur.“ Schutz napísal, že to bolo 470 miliárd (doteraz).
Úrad vlády nám poslal stanovisko, v ktorom napísal, že Peter Schutz klame a premiér má pravdu. Lebo že vraj na záchranu bánk v Únii sa od vypuknutia krízy použilo viac než 4,5 bilióna eur z peňazí daňovníkov a že vraj to tvrdí aj Európska komisia.
Skutočnosť je taká, že podľa správy komisie sa na refinancovanie bánk použilo “iba” niečo vyše štyristo miliárd eur. Tých 4,5 bilióna bola schválená pomoc vrátane bankových garancií. Z tých 4,5 bilióna sa vrátane garancií nakoniec využilo 1,6 bilióna.
Garancie tvorili jadro pomoci, vyše bilióna eur. Reálne peniaze, ktoré daňoví poplatníci museli vložiť do bánk, bolo podľa správy komisie tých niečo vyše štyristo miliárd (do októbra 2011):
"Schválené opatrenia štátnej pomoci, vrátane garancií medzi októbrom 2008 a októbrom 2011: 4,5 bilióna, resp. 37 percent HDP. Skutočne použité opatrenia štátnej pomoci vrátane garancií v tom čase dosiahli 1,6 bilióna eur. Z toho 409 miliárd sa použilo na odkup aktív a rekapitalizáciu bánk,” píše komisia. Ďalšie desiatky zdrojov o tom, koľko peňazí vlastne išlo na záchranu bánk.
Tá premiérom spomínaná suma je veľká asi ako desať pôvodných eurovalov. Určite by to bol iný poprask, keby sa na to museli štáty skladať z peňazí daňových poplatníkov.
Takže preto
Na malú obranu premiéra slúži fakt, že sa z času na čas nájde ešte niekto, kto tiež nevie, o čom hovorí a dohromady spletie použité garancie, nepoužité garancie a reálne vynaložené peniaze.
Tak tomu bolo aj v tomto dokumente, na ktorý sa Úrad vlády odvoláva. Keby si však premiér, resp. jeho ľudia pozreli zdroj v poznámke pod čiarou, zistil by, že sa tam hovorí o garanciách. Nie len o priamych zdrojoch európskych daňových poplatníkov.
Ako je uvedené vyššie, nakoniec sa aj z tých garancií využila „len“ tretina a reálne vynaložené peniaze tvorili "len" desatinu celkovej preventívne schválenej maximálnej pomoci. Teda vyše štyristo miliónov miliárd eur.
Podčiarknuté a zhrnuté, ak by sme publikovali všetky opravy, o ktoré Úrad vlády požiada, občas by tam boli riadne nezmysly.
