BRATISLAVA. Pre Slovensko by bolo lepšie, keby privatizérom bratislavského letiska bola skupina J&T, mal si myslieť exminister dopravy Pavol Prokopovič (SDKÚ).
Teda aspoň podľa výpovede bývalého šéfa bratislavského letiska a člena privatizačnej komisie.
Takýto názor má dodnes mnoho ľudí z leteckého biznisu.
Pentu nechceli ako privatizéra, pretože v súťaži o bratislavské letisko sa spojila s viedenským Schwechatom a chceli spoločne vybudovať sesterské letisko pre Viedeň.
J&T mala odlišnú predstavu a Bratislavu videla ako silné stredoeurópske letisko, ktoré bude Schwechatu uberať cestujúcich.
Za partnera v privatizácii si preto vybrala španielsky Abertis, ktorý prevádzkuje niekoľko európskych letísk, vrátene londýnskeho Lutonu.
Privatizačná komisia odporúčanie nedostala?
Aké boli ponuky
TwoOne (Penta)
- 6,00 miliárd korún za akcie
- 9,37 miliardy korún mali tvoriť investície
- 4,53 miliardy korún ako dodatočná ponuka (rozstrel)
KO-BRA (J&T)
- 3,317 miliardy korún za akcie
- 9,70 miliardy korún mali tvoriť investície
- 3,31 miliardy ako dodatočná ponuka (rozstrel)
O tom, či Viedeň nechce bratislavské letisko len preto, aby tu leteckú dopravu utlmila, pochybovala aj konzultačná firma SH&E.
Na odborné rady si ju najala rakúska Meinl Bank, privatizačný poradca pri predaji letísk.
SH&E navrhla privatizačnej komisii, aby konzorcium TwoOne z tendra vyradila. Nestalo sa. Členovia privatizačnej komisie tvrdili, že žiadne takéto stanovisko od poradcu nedostali. To bol december 2005.
Bývalý šéf bratislavského letiska polícii nespresnil, kedy sa mu mal Prokopovič s vydieraním priznať, no malo ísť o koniec roka 2005. Neskôr mal už Prokopovič vychvaľovať ponuku Penty.
Verdikt Protimonopolného úradu nakoniec ukázal, že odporúčanie konzultačnej firmy SH&E bolo správne.
Pentu s viedenským letiskom do Bratislavy nepustil, pretože existovalo riziko, že Schwechat svojho konkurenta odstaví.
TwoOne nakoniec získala len košické letisko, Penta zo spoločného podniku neskôr vycúvala.
Hoci po rozhodnutí Protimonopolného úradu mala bratislavské letisko získať skupina J&T, nastupujúca vláda Roberta Fica nakoniec privatizáciu úplne zastavila.
Bývalý manažér letiska o privatizácii: Penta na mňa tlačila Čítajte Cenový rozstrel zariadili politici
Na prelome rokov 2005 a 2006 sa do privatizácie vložila aj vtedajšia koaličná rada, na návrh KDH a SMK vtedy vyzvala, aby Prokopovič žiadal od Penty aj J&T dodatočnú peňažnú ponuku – kto dá viac, ten letiská získa.
„Mali by sa tým rozplynúť pochybnosti o privatizácii,“ tvrdil po rokovaní lídrov koalície Dzurinda.
Pochybnosťami myslel napríklad názor konzultačnej firmy SH&E, ktorý sa vraj do rúk členom privatizačnej komisie nedostal, ale tiež zvláštne okolnosti vyradenia spoločnosti ISAP z tendra.
Tá ponúkla za bratislavské letisko osem miliárd korún, teda viac ako Penta. Privatizačná komisia ponuku vyradila, pretože nebola jednoznačná.
Okrem toho, médiá počas privatizačného tendra odhalili väzby medzi konzorciom TwoOne a Vinci/Away, ktoré sa tiež uchádzalo o bratislavský aeroport.
Penta: Ako prebiehala privatizácia letísk
