BRATISLAVA. Štátny podnik Vodohospodárska výstavba si v týždni medzi Vianocami a Silvestrom požičal od Tatra banky, VÚB banky a ČSOB 235 miliónov eur.Za desať rokov štát bankám zbytočne zaplatí približne 20 miliónov eur, píše Konštantín Čikovský
Z pohľadu firmy to bol úspech, bude platiť nižšie úroky a až do jari roka 2017 má odpustené splácanie istiny.
Potešiť to môže aj ministra financií, pretože vďaka tejto operácii verejný dlh formálne klesne, nie stúpne.
Realita je fakticky opačná. Štát zaplatí na úrokoch viac, jeho dlh neklesne a splácanie úveru navyše padne až na nasledujúcu vládu.
Do dlhu sa neráta
Fakty
Vodohospodárska výstavba
Štátny podnik, ktorý vznikol v roku 1953, patrí pod ministerstvo životného prostredia,
Generálnym riaditeľom podniku je Ladislav Lazár.
Hospodársky výsledok (2012): 2,18 milióna eur.
Výnosy: 120 miliónov eur.
Tržby: 113 mil. eur, 83 % z toho vďaka Gabčíkovu.
Základné imanie: 306 mil. eur.
Záväzky: 457 miliónov eur.
Počet zamestnancov: 224
Prevádzkuje: Vodné dielo Gabčíkovo, Malú vodnú elektráreň Dobrohošť, Vodné dielo Žilina
Funkcia: výroba a dodávka elektriny, riadenie vodohospodárskych a energetických činností, prevádzka vodných stavieb, dohľadu.
Hoci Vodohospodárska výstavba vlastní pre štát dôležité vodné diela Gabčíkovo a Žilina, jej dlh sa neráta do celkového zadlženia verejných financií. Tak je to totiž napísané v zákone o dlhovej brzde.
„Štátne podniky sú „mimo“ verejných financií a ich dlh nie je súčasťou oficiálneho verejného dlhu,“ povedal Ľudovít Ódor z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť.
Keď si teda teraz podnik zobral od súkromných bánk úver a splatil z neho ministerstvu financií pôžičky na výstavbu Gabčíkova, dlh štátu mohol klesnúť.
Pretože štát dostal 235 miliónov eur od svojho podniku a nemusí si toľko požičať v budúcnosti.
V boji o to, aby sa dlh čím neskôr dostal cez hranice 55, respektíve 57 percent HDP, tak získali u ministra financií Petra Kažimíra k dobru nezanedbateľné tri desatiny percenta HDP.
Podniku veria
S tým, že ide len o skrývanie reálneho zadlženia, súhlasí aj analytik inštitútu INEKO Peter Goliaš.
„Ak by podnik nedokázal splácať dlh, aj tak by to musel zaplatiť štát. Preto je to typický príklad skrývania dlhov,“ dodal.
Možnosť, že by Vodohospodárska výstavba úver nesplácala, si ministerstvo financií nepripúšťa.
„Podnik splácal v súlade so zmluvou a neboli pochybnosti o tom, že by ju nebol schopný splácať,“ povedal hovorca ministerstva financií Radko Kuruc.
V roku 2012 bol podnik v pluse dva milióny eur, rok predtým vykázal stratu 5 miliónov.
Prečo si teda podnik vzal nový úver, keď mal pôžičku od štátu? Čas ho netlačil, pôvodnú pôžičku mohol splácať do roka 2021.
Podnik hovorí, že komerčné banky mu dali lepší úrok, ako mal dovtedy od štátu. „Úspora na úrokoch je 1,5 percenta ročne,“ tvrdí Vodohospodárska výstavba.
Preto aj ministerstvo životného prostredia, ktoré je podniku nadriadené, hovorí, že rozhodnutie požičať si od súkromných bánk schvaľuje.
Výhodnosť úveru vyzerá inak, keď sa úroky porovnajú s tým, za koľko si požičiava štát. Bankám bude podnik desať rokov platiť minimálne 2,55 percenta plus výšku sadzby Euribor, čo je v súčasnosti dokopy 3,05 percenta.
Úročenie desaťročných vládnych dlhopisov je však v súčasnosti len na úrovni okolo dvoch percent, na kratšiu dobu si štát požičiava ešte lacnejšie.
To znamená, že nové financovanie vlastne predraží peniaze, ktoré štát, respektíve jeho podnik vracia z úveru na výstavbu Gabčíkova, ročne o vyše dva milióny eur. Okrem toho za samotné poskytnutie úveru zaplatila Vodohospodárska výstavba vyše milióna eur.
Počká na novú vládu
Podnik, ktorý vedie bývalý poslanec Smeru Ladislav Lazár, začne splácať istinu až po parlamentných voľbách. Prvú splátku má zaplatiť až koncom marca 2017.
Prvý rok zaplatí na splátkach 14 miliónov eur, postupne sa budú ročné splátky zvyšovať, v poslednom roku – 2023 to už bude 20 miliónov za rok.
Banky, ktoré pôžičku poskytli, odmietli komentovať, prečo dostal podnik taký netradične dlhý odklad splátok. Zvyčajne je odklad splátok kratší ako rok.
Vodohospodárska výstavba odloženie splácania dlhu odôvodňuje tým, že teraz musí investovať na generálne opravy dolných vrát na Vodnom diele Gabčíkovo.
„Ide o mimoriadnu investíciu, ktorá sa vyskytla prvýkrát za 20 rokov fungovania diela,“ hovorí podnik. Oprava by mala stáť 60 miliónov eur.
Gabčíkovo by mohli predať v exekúcii
Vodné dielo nie je priamo založené v prospech bánk. Ak by však štátny podnik nesplácal úver, mohli by Gabčíkovo exekvovať.
BRATISLAVA. Najväčšiu hodnotu z majetku štátneho podniku Vodohospodárskej výstavby má Vodné dielo Gabčíkovo. Podnik ho vlastní, prevádzkujú ho však Slovenské elektrárne.
Výnosy, ktoré získajú z výroby a predaja elektriny, si medzi sebou delia. Vodohospodárska výstavba dostáva 65 percent výnosov, elektrárne zvyšok.
Vodné dielo nezaložili
Práve na prefinancovanie Vodného diela Gabčíkovo a Vodného diela Žilina si Vodohospodárska výstavba v rokoch 2002 a 2006 požičala od štátu vyše 420 miliónov eur.
Túto pôžičku teraz podnik splatil novým úverom od bánk. „Poskytli úver bez nutnosti založenia Vodného diela Gabčíkovo a Vodného diela Žilina,“ hovorí podnik.
Čo by sa však dialo s vodnými dielami, ak by Vodohospodársky podnik nezvládal splácať 235–miliónový úver?
„V prípade neplnenia zmluvy by mohli banky stanoviť okamžitú splatnosť úveru, pokiaľ by firma úver nesplatila, môžu pristúpiť k exekúcii na jej majetok, takže aj Gabčíkovo či Žilinu,“ hovorí právnik Karol Šiška, partner Šiška& Partners.
Exekúcia môže ísť rýchlo
Celá exekúcia môže prebehnúť rýchlo. Vodohospodárska výstavba totiž s Tatra bankou, VÚB a ČSOB uzatvorila notársku zápisnicu.
„Tá je priamo exekučným titulom a v prípade omeškania so splatením úveru banka nemusí dlh vymáhať zdĺhavo súdnou cestou, ale ide priamo za exekútorom,“ hovorí právnik Vladimír Kordoš z bnt attorneys-at-law.
Práve v tomto vidí riziká. Cez exekúciu sa totiž bude dať siahnuť na celý majetok Vodohospodárskej výstavby. To sa podľa neho môže využiť napríklad na skrytú privatizáciu.
Je však veľmi nepravdepodobné, že by štát pripustil predaj Vodného diela Gabčíkovo.
Práve to môže byť dôvod, prečo banky poskytli Vodohospodárskej výstavbe taký vysoký úver za nízky úrok, aj keď v zmluve píšu, že „hodnota majetku dlžníka je nižšia ako hodnota jeho záväzkov.“
Ak by bol problém, štát by s najväčšou pravdepodobnosťou zasiahol, aby o Vodné dielo Gabčíkovo neprišiel. Aj keď dnes ministerstvo financií hovorí, že „na predmetný úver nebola poskytnutá štátna záruka“.
