Na Slovensku sa roky darí podvodom na dani z pridanej hodnoty pri zahraničnom obchode s komoditami. Dobre organizovaná a prepojená mafia bielych golierov dokáže od štátu ročne vytiahnuť stovky miliónov eur.
- Štát ročne na fiktívnych odpočtoch DPH prichádza o vyše dvesto miliónov eur.
- Podvody sa robia s cukrom, olejom, obilninami aj farebnými kovmi či stavebninami.
- Organizovaný zločin cez spleť desiatok firiem robí fingované obchody medzi nimi.
- Pritom len skladujú cukor či múku, prázdne kamióny jazdia cez hranice a posielajú si faktúry.
- Potraviny po „exporte“ speňažia za polovičné ceny, čím deformujú trh a sťažujú život výrobcom potravín.
BRATISLAVA. Po mesiacoch podozrení, že pre nadmerné vratky DPH štát príde ročne o stovky miliónov eur, sa objavili presnejšie informácie o tom, ako tieto podvody fungujú.
Nejde len o fiktívny dovoz a viacnásobný vývoz potravín, ale aj surovín či stavebného materiálu.
Len na základe porovnaní dát o dovoze a vývoze možno odhadnúť, že štát takto prichádza minimálne o dvesto miliónov eur ročne.
Zreteľne to vidno v štatistikách obchodu s cukrom. V roku 2012 sa ho napríklad na Slovensku spotrebovalo 160-tisíc ton, no vyrobilo sa iba 127,5-tisíca. Doviezlo sa vyše 331-tisíc ton, vyviezlo však až 605-tisíc ton.
Kde sa vzalo chýbajúcich tristotisíc ton, teda zhruba desaťtisíc kamiónov? Nikde, vyviezli sa iba na papieri.
Podobne je to so slnečnicou alebo repkou, vyplýva z verejne dostupných štatistík.
V roku 2011 dokonca Slovensko „vyviezlo“ vyše 30-tisíc ton ryže – viac, ako jej ročne dovezie a spotrebuje. Ak by to bola pravda, muselo by sa jej toľko dopestovať.
Obchodníci s papiermi
Na nezrovnalosti v dovoze a vývoze polícia roky nereagovala, hoci v zahraničí vyšetrujú aj naše firmy.
Najmä popri hraniciach s Maďarskom sú desiatky skladov, baliarní a dopravných firiem, ktoré žijú z účtovne vytváraných dovozov a vývozov.
Ich podnikanie vynáša len tak, že inkasujú nadmerné odpočty DPH. Najzaujímavejšími komoditami sú podľa finančnej správy cukor, olej, slnečnica, repka či kukurica.
Okrem nich aj stavebná oceľ, drevo či kamenivo, pribudlo k nim aj víno a mlieko. Zaberá hlavne cena.
Podvodníci sa dokážu rýchlo preorientovať z cukru na olej, slnečnicu či ryžu. Šéf daňovej a colnej sekcie finančnej správy Daniel Čech priznáva, že ide minimálne o stredoeurópsky prepojený organizovaný zločin.
Stratený dlžník
Vtip je v tom, že tovar zvyčajne neopustí sklady, kde môže ležať roky.
Prázdne kamióny, čo jazdia od dodávateľa k odberateľovi, vytvárajú zdanie „obchodovania“, pri daňovej kontrole potom predložia výpis platieb za mýto.
Účtovne tovar cestuje, posúva sa od firmy k firme. V neprehľadnej húštine sa stratí DPH, ktorá mala byť zaplatená na tej či onej strane hraníc, zvyčajne pri dovoze.
Zvyčajne firma, ktorá ju má zaplatiť, zmizne. Keď príde daňová kontrola, už po nej neostane ani stopa, prípadne iba sídlo v záhradnej chatke a konateľ – biely kôň, často bezdomovec.
Nekúp to...
Tovar tak môže roky ležať v sklade. „Stalo sa nám, že sme pri kontrole objavili tri-štyri roky starý cukor,“ hovorí Čech.
Po viacnásobnom vývoze a inkasovaní „vrátenej“, hoci nikdy nezaplatenej dane stačí tovar predať aj za polovičnú cenu a zisk je vysoký.
Lacný cukor, olej, múka či mäso pritiahnu ľudí do obchodov, pôvod tovaru ich nezaujíma. Ani to, že je lacný preto, že často pochádza práve z daňových podvodov.
Podvody sa presúvajú medzi štátmi. Keď Maďarsko pritvrdilo boj proti karuselom, posunuli sa na Slovensko.
Teraz smerujú do Česka. Mafia má dokonalé technické vybavenie, dobrých právnikov, ovláda účtovné triky a využíva kontakty na daňových úradoch, v politike a justícii.
[content type="avizo-clanok" img-db="cikovsky" id="7075141" url-type="sme-article"]Boj s nadmernými vratkami DPH neznamená, že štát chce dostať z ľudí ďalšie peniaze, píše Konštantín Čikovský[/content]
