BRATISLAVA. Podnikatelia už vedia, ako sa môžu vyhnúť zvyšovaniu platov, na ktorom sa dohodnú firmy s podobným zameraním združené vo zväze, v ktorom nie sú.Je pravdepodobné, že účelom zákona nebolo pomôcť zamestnancom, ale odborárom
O riziku prepúšťania hovorili firmy už vlani, keď Smer avizoval, čo so zmluvami zamýšľa.
Ak napríklad firma zamestnáva 22 ľudí, môže sa s troma alebo viacerými z nich dohodnúť, že budú pre ňu pracovať na živnosť alebo na dohodu.
V horšom prípade troch ľudí prepustí. Ak bude treba, využije radšej služby inej firmy, ako by mala zamestnávať účtovníka, kuchára či napríklad upratovačku.
Vlastný zväz
Fakty
Čo má platiť:
Rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa platí pre firmy, ktoré majú 20 a viac zamestnancov a fungujú aspoň dva roky.
Návrh na celoplošné zvýšenie miezd môžu predložiť odbory aj zväz.
Ak prejde, ministerstvo práce ho do 10 dní pošle na zverejnenie v Obchodnom vestníku a zverejní na webe.
Vychádza sa z SK NACE kódu, ktorý hovorí o hlavnom zameraní firmy. Firma, na ktorú sa rozšírenie vzťahuje, môže dať do 30 dní pripomienky.
Kedy zákon neplatí:
Firma má menej ako 20 zamestnancov.
Firma je v úpadku, likvidácii alebo v nútenej správe.
Zamestnáva aspoň 10 % osôb so zdravotným postihnutím.
Podniká menej ako dva roky.
No firmy uvažujú aj inak.
Dvaja zamestnávatelia sa môžu dohodnúť, že založia nový zväz a uzatvoria kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa. Dvaja nájdu kompromis rýchlejšie ako viacerí. Počty firemných zväzov by tak mohli rásť.
„Považujem to skôr za krajnú možnosť. Ja si skôr myslím, že viaceré firmy sa pripoja k už existujúcim zväzom, a teda aj k ich kolektívnej zmluve,“ hovorí Juraj Borgula zo Zväzu strojárskeho priemyslu.
Tak sa môže stať, že strojárska firma vstúpi do zväzu pekárov, lebo ich kolektívna zmluva sa jej bude zdať pre ňu menej nákladná alebo má odtiaľ najviac zákazníkov.
Kolektívna zmluva vyššieho stupňa je od januára nadradená podnikovým zmluvám aj Zákonníku práce. Platí to pre firmy, ktoré zamestnávajú minimálne 20 ľudí a fungujú aspoň dva roky. Neprihliada sa ani na to, či majú odbory, alebo nie.
V zamestnávateľských združeniach je rozširovanie kolektívnych zmlúv teraz jednou z hlavných interných tém. Šéf Republikovej únie zamestnávateľov Marián Jusko povedal, že väčšie firmy to považujú za jedno z najhorších opatrení tejto vlády.
V roku 2012 bolo podľa ministerstva práce uzatvorených 22 kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa pre trinásť odvetví. V strojárskom odvetví je asi 150-tisíc zamestnancov, podmienky v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa platia dnes pre pätinu z nich.
Už rokujú
Kolektívne zmluvy sa môžu začať rozširovať najskôr na jar. Napríklad Zväz strojárskeho priemyslu začína teraz s odborármi vyjednávať podmienky novej zmluvy.
Odborári chcú zvýšenie platov o šesť percent, zamestnávatelia sú proti. Ak by sa dohodli na rozšírení kolektívnej zmluvy, namiesto dnešných asi 400 firiem by platila aj pre ďalších 300 podnikov.
Šéf Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení Rastislav Machunka predpokladá, že kolektívne zmluvy sa budú rozširovať aj v elektrotechnickom priemysle, hutníctve a autobusovej doprave. Patria pod zväz priemyslu, kde odborárov zastupuje odborársky predák Emil Machyna.
V roku 2010 sa odborári pokúšali o zvýšenie platov v strojárskych formách o 3,2 percenta, no vtedajšia ministerka práce Viera Tomanová nestihla opatrenie podpísať. Machyna hovorí, že to navrhne aj teraz, aj keď zamestnávatelia toto opatrenie kritizujú.
Tomanovej nápad z roku 2010 nebol úplnou novinkou. Pred dvanástimi rokmi vtedajší minister práce Peter Magvaši (SDĽ) presadil, aby kolektívna zmluva vyššieho stupňa platila pre firmy, ktoré sú členmi odborov, no nie zamestnávateľských zväzov a naopak. Nešlo však o plošné rozšírenie zmlúv ako teraz.
Smer novelu zákona o kolektívnom vyjednávaní teraz presadil, aj keď ju prezident nepodpísal a vrátil do parlamentu s pripomienkami.
Navrhol, aby takáto povinnosť platila iba pre firmy, ktoré majú aspoň 50 zamestnancov a nemajú vlastné podnikové kolektívne zmluvy. No Smer to neakceptoval. Opozícia dala podnet na Ústavný súd.
Časť firiem si zmenu ani nevšimne
Keď ministerstvo práce vlani zmenu navrhlo, hovorilo o nulovom vplyve na zamestnanosť. Odborár Machyna síce pripúšťa, že firmy môžu pár ľudí prepustiť, no nemá z toho obavu.
„To sa môže stať vždy. Nemôžeme prihliadať na najslabší článok,“ hovorí. „Pre firmy nebolo dobré zvyšovanie platov ani vtedy, keď ekonomika rástla štvornásobne rýchlejšie ako teraz,“ dodal odborový predák.
Borgula si myslí, že niektoré firmy si ani nevšimnú, že sa ne vzťahuje kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Museli by pravidelne sledovať Obchodný vestník alebo web ministerstva práce.
Tam ministerstvo práce rozšírenie zmluvy zverejní. A je otázne, do akej miery stihnú inšpektoráty práce firmy kontrolovať.
Či pre podnikateľa platia nové podmienky, zistí podľa dvojmiestneho SK NACE kódu. Firma má potom 30 dní na to, aby návrh pripomienkovala.
