Sporiteľ v druhom pilieri si bude vyberať, či chce každý rok rovnakú penziu, alebo najprv nižšiu, ktorá bude každý rok rásť o rovnaké percento.
BRATISLAVA. Predstavme si ženu, ktorá šla do penzie v roku 1989 s dôchodkom 1500 korún mesačne. Keby jej štát penziu nevalorizoval, dostávala by 50 eur, za ktoré by si kúpila sedminu toho, čo pred 25 rokmi.
Na tomto príklade vysvetľuje ekonóm SAV Vladimír Baláž riziko, ako môže dôchodok z druhého piliera postupne strácať zo svojej reálnej hodnoty, ak sa nebude každý rok zvyšovať o infláciu.
Do vlády pôjde vo februári zákon, ktorý určí, ako sa budú vyplácať dôchodky zo súkromného piliera.
Prognostik Baláž patrí medzi tých, ktorí si myslia, že ak si budú ľudia vyberať, či dostanú na začiatok viac, alebo budú chránení pred stratou hodnoty peňazí, vyberú si krátkodobý profit.
Dokladuje to aj Veľkou Britániou, kde si dôchodok nechránený pred rastom cien vybralo 90 percent ľudí.
Aké sú možnosti
Návrh zákona predpokladá, že sporitelia dostanú na výber, či chcú z druhého piliera po celý čas rovnakú penziu, alebo najprv nižšiu, ktorá bude každý rok rásť o rovnaké percento.
Ministerstvo práce navrhuje toto percento na úrovni strednodobého inflačného cieľa Európskej centrálnej banky. Dnes sú to dve percentá.
Baláž si myslí, že postupne rastúci dôchodok je pre sporiteľa lepší. „Keď penzia v čase rastie, zachováva sa tým jej kúpna sila,“ hovorí.
Ak bude mať sporiteľ na dôchodkovom účte 20-tisíc eur, vyjde mu podľa prepočtov asociácie poisťovní mesačná penzia z druhého piliera približne 119 eur. Výrazne väčšiu časť penzie budú dnešní sporitelia dostávať zo Sociálnej poisťovne.
No ak by sa sporiteľ rozhodol pre pomaly zvyšovanú penziu, prvý rok by dostával asi 98 eur, druhý rok sto eur, tretí 102 eur a tak ďalej.
Asi po jedenástich rokoch, teda keď bude mať cez 70 rokov, by sa dostal k sume 119 eur a potom by mal už len vyšší dôchodok. Slováci sa na dôchodku v priemere dožívajú šestnásť rokov, muži menej, ženy viac.
Za indexovanie dôchodkov, najlepšie o infláciu, sa prihovára aj analytik vládneho Inštitútu finančnej politiky Juraj Franek.
„Samozrejme, zo začiatku, keď dôchodky z druhého piliera budú nízke v porovnaní s tými z prvého piliera, tento faktor nie je veľmi podstatný,“ hovorí.
Ak má niekto nasporených len päťtisíc eur, čo bude o rok pre prvých dôchodcov z druhého piliera pomerne bežné, životná poisťovňa im vyráta penziu okolo 30 eur.
Ak by chcel indexovaný dôchodok, prvý rok by mal penziu okolo 24 eur. Časom však váha druhého piliera porastie a tým aj sumy z neho vyplácané.
Iný pohľad
Ján Šebo z Univerzity Mateja Bela kritiku dôchodku bez indexácie brzdí.
„V prvých rokoch na penzii míňajú dôchodcovia viac, potom až toľko nepotrebujú, no neskôr majú spravidla vyššie výdavky na lieky,“ hovorí. Preto dodáva, že možnosť výberu je pre sporiteľa spravodlivá.
Problémom môže byť aj to, že inflačný cieľ ECB nezohľadňuje vývoj cien na Slovensku. Môžu rásť rýchlejšie ako o dve percentá, no aj pomalšie.
Chýbajú však produkty, napríklad inflačné dlhopisy, do ktorých by poisťovne investovali, ak by mali dôchodky zvyšovať o percento inflácie. Franek preto hovorí, že inflačný cieľ ECB je dobrý kompromis.
Rizikom je nízky záujem poisťovní
Ekonómovia vidia pri vyplácaní dôchodkov z druhého piliera niekoľko rizík.
1.Poisťovní bude málo
Dnes nie je jasné, koľko životných poisťovní požiada Národnú banku Slovenska o licenciu, aby mohli vyplácať dôchodky z druhého piliera.
Žiadať môžu o ňu od júla, no rizikom je, že ich nebude veľa.
To by znamenalo, že dôchodok, ktorý sporiteľovi ponúknu, bude viac-menej rovnaký a skôr nižší, lebo konkurencia bude slabá.
Šéfka dôchodkovej sekcie ministerstva práce Jana Kolesárová hovorila na konferencii o druhom pilieri, ktorú organizoval INESS, aj o riziku, že od roku 2015 nebude mať o vyplácanie dôchodkov záujem žiadna poisťovňa.
V prvých rokoch totiž pôjde o málo peňazí, a preto to nemusí byť lukratívny biznis. Zákon však s takou možnosťou ani neráta.
Dá sa však predpokladať, že v prvých rokoch budú dôchodky vyplácať aspoň poisťovne, v ktorých skupine je aj dôchodková spoločnosť. Záujem neoficiálne pripúšťa napríklad Allianz.
2.Ako budú rátať dôchodky
Zákon dáva pomerne voľnú ruku v tom, ako budú poisťovne rátať dôchodky z druhého piliera. To znamená, aké použijú úmrtnostné tabuľky alebo aké si budú účtovať náklady. Kontrolovať to bude NBS.
Dá sa predpokladať, že použijú vyššiu mieru dožitia ľudí na dôchodku, ako je 16 rokov. Hlavne v prvých rokoch sa dá čakať ich konzervatívny prístup.
No s čím vyššou dĺžkou dožitia na dôchodku budú poisťovne rátať, o to nižšiu penziu sporiteľovi vyrátajú. Aj preto je dôležité, aká veľká bude konkurencia.
3.Prvé dôchodky prekvapia – budú nízke
Analytik Inštitútu finančnej politiky Juraj Franek označil za riziko aj to, ako sa odkomunikujú nízke dôchodky z druhého piliera v prvých rokoch.
Napríklad v roku 2015 môže o dôchodok žiadať asi 3000 sporiteľov. Spravidla na penzijných účtoch nemajú viac ako 3000 alebo 4000 eur.
Z druhého piliera tak nedostanú vyšší dôchodok ako 15 až 30 eur mesačne. No podstatnú časť dôchodku budú títo budúci penzisti dostávať zo Sociálnej poisťovne.
4.Čo ak zlyhá informačný systém
Sporiteľ si na začiatku môže vybrať životnú poisťovňu, ktorá mu bude vyplácať dôchodok z druhého piliera.
Rozhodovať sa bude podľa ich ponúk, ktoré vygeneruje centrálny ponukový systém.
Rizikom je, že centrálny ponukový systém bude padať. Z minulosti to už pozná daňová správa.
