BRATISLAVA. Rakúski policajti urobili koncom minulého roku kontrolu v rakúskom Kittsee a Hainburgu.
Zaujímalo ich, či našinci s trvalým pobytom v Rakúsku platia tamojšie dane z áut. Najviac ich zaujímala jednorazová ekologická daň, takzvaná nova.
„Finančná polícia preverila 216 áut so zahraničnou poznávacou značkou, z nich 61 nemalo zaplatenú túto daň,“ zhrnula výsledky kontroly hovorkyňa rakúskeho ministerstva financií Daniela Kinz. Koľko vodičov a aké pokuty zaplatilo, zrátané nemajú.
Skúsenosti s takýmito kontrolami má aj čitateľ SME, ktorý žije v Rakúsku. Myslí si však, že by tamojšiu ekologickú daň platiť nemal. Jazdí totiž na firemnom aute, ktoré mu pridelil zamestnávateľ.
„Nemám žiadnu možnosť donútiť zamestnávateľa, aby za auto zaplatil túto daň, ktorú pýtajú, len preto, že bývam v Rakúsku, keď všetky dane má za auto zaplatené na Slovensku,“ vraví náš čitateľ.
Zatiaľ sa mu darilo pokute aj dani, ktorá sa môže vyšplhať aj do výšky tritisíc eur, vyhnúť rozhovorom s policajtmi.
Stopnú prídavky na deti?
Teraz však dostal list, v ktorom mu rakúsky daňový úrad oznámil, že ak má auto, ktoré používa aj v Rakúsku, má ho prísť okamžite prihlásiť na zaplatenie dane nova. Ak to neurobí, stopnú mu rodinné prídavky.
Ak by to rakúske úrady urobili, bolo by to neoprávnené. „Človek, ktorý má trvalé bydlisko v Rakúsku a jazdí na služobnom aute firmy zo Slovenska, nemusí platiť túto daň,“ povedala Daniela Kinz z ministerstva financií.
Tento prípad ju prekvapil. Tvrdí, že informácie o firemných autách sa preverujú, čo môže istý čas trvať. Povinnosť platiť ekologickú daň by sa ho však nemala týkať.
Prečo polícia opakovane kontroluje našincov s rakúskym trvalým bydliskom a slovenským služobným autom, sme sa zatiaľ nedozvedeli.
Dane rozporujte aj inde
Podobne ako rakúska finančná polícia sa na firemné autá v cudzine pozerá aj Európska komisia a týka sa to všetkých firemných daní z áut.
„Ak by sme pripustili zdanenie motorového vozidla v pôvodnej krajine aj v krajine pobytu, znamenalo by to dodatočné náklady pre firmy, ktoré pôsobia cezhranične,“ vysvetľuje Andrej Králik zo zastúpenia Európskej komisie na Slovensku.
Pri firemných daniach z áut platí, že členský štát by mal pri autách zo zahraničia brať do úvahy to, koľko času v danej krajine strávia a koľko ho tam používajú na podnikanie. Daň by nemala byť neprimerane vysoká oproti tomuto času: čím je ho menej, tým by mala byť daň nižšia či dokonca nulová.
„Napríklad, ak by štát od podnikateľa so živnosťou na Slovensku a so slovenskými značkami žiadal, aby platil daň za auto v plnej miere, môže ísť o rozpor s pravidlami Únie,“ povedal Králik.
Dodal, že v prípadoch firemných daní vedie Komisia aj niekoľko konaní o porušení práva Európskej únie. Viaceré už boli postúpené na Súdny dvor Únie. Týka sa to napríklad Írska, Grécka či Španielska.
Napríklad v Rakúsku by človek s firemným autom, ktoré je z jeho vlastnej firmy, nova daň platil, vyplýva z Kinzovej slov.
