BRATISLAVA. Tri roky majú mať obyvatelia bytoviek na to, aby si zaobstarali merače alebo pomerové rozdeľovače tepla, ak ich ešte nemajú. Podľa odhadov sa to má týkať zhruba desiatich tisíc domácností.
Mnohé si ich už totiž nechali nainštalovať v minulosti. Zákon o tepelnej energetike ich pôvodne prikazoval mať do konca roka 2008, neskôr zákon poslanci zmiernili. Ak sa vlastníci o tom v bytovom dome dohodli a odhlasovali si, že budú teplo rozpočítavať napríklad na metre štvorcové, nič montovať nemuseli. Mnohé bytovky takto teplo rozúčtovávajú dodnes.
Úplnou novinkou budú merače a pomerové rozdeľovače tepla pre obyvateľov bytoviek s vlastnou kotolňou. Ich domy sa totiž od leta majú považovať za budovy s centrálnym zdrojom tepla v budove.
Uvedené no aj ďalšie zmeny zavádza novela zákona o tepelnej energetike. Poslanci Národnej rady ju už poslali do druhého čítania. Výbory o nej majú rokovať do polovice marca.
Malí budú mať výnimku
Výnimka z povinnosti mať merače alebo pomerové rozdeľovače bude platiť iba pre budovy s podlahovou plochou menšou ako 500 metrov štvorcových. V praxi sa to podľa ministerstva hospodárstva nebude týkať bytových domov s počtom bytov zhruba do desať.
Išlo by totiž o neprimerane vysoké náklady v pomere k očakávaným úsporám tepla po nainštalovaní spomínaných meradiel.
A cieľom úpravy majú byť práve úspory. Očakáva sa, že tam, kde majú merače alebo pomerové rozdeľovače sa bude šetriť a znížia sa náklady na teplo v dotknutých domácnostiach.
Áno, ale...
Odborníci poukazujú na to, že mať merače alebo pomerové rozdeľovače pre úspory vonkoncom nestačí.
„Ak budú koneční spotrebitelia správne informovaní o možnostiach, ktoré im zavedenie meračov tepla a pomerové rozdeľovače dáva a budú mať záujem sledovať svoje užívateľské správanie, je vysoká pravdepodobnosť významnej úspory tepla na vykurovanie," hovorí Michal Piterka zo Stavebného bytového družstva v Komárne.
Musia však byť splnené aj ďalšie podmienky, upozorňuje.
Tortúra okolo rozpočítania
Prvou je hydraulické vyregulovanie vykurovacej sústavy a funkčných termostatických ventilov v jednotlivých miestnostiach. Ďalšou je nastavenie správneho pomeru základnej a spotrebnej zložky pri rozpočítaní nákladov na vykurovanie.
„Práve tu však vidím problém, nakoľko nesprávne zvolený pomer základnej a spotrebnej zložky pri rozpočítaní nákladov na vykurovanie je príčinou sporov medzi jednotlivými vlastníkmi či nájomníkmi bytov, vedie k fyzikálne neodôvodniteľným výsledkom a častokrát k zjednodušenému odôvodneniu problému, že za to môžu merače,“ vraví Piterka.
Ani ten najlepší systém merania vám nezaručí korektné rozpočítanie, hovorí Matej Gerboc z Vyregulovanie.sk.
Správny spôsob zohľadnenia nameraných hodnôt vo výške platby za teplo má výrazne vyšší vplyv na kvalitu rozpočítania nákladov ako samotný spôsob merania a zberu nameraných hodnôt, vysvetľuje.
Množstvo bytoviek – nováčikov si bude musieť prejsť tortúrou okolo schvaľovania spôsobu rozpočítania tepla v dome a osvojiť si príslušnú vyhlášku. Rozpočítanie pritom nemajú k spokojnosti dotiahnuté ani mnohé bytovky, ktoré už majú merače a pomerové rozdeľovače roky.
Taktiež treba rátať s tým, že prístroje si majú vlastníci nechať nainštalovať na vlastné náklady a všetky bytovky či vlastníci na ne nemusia mať peniaze.
Napríklad cena moderného dvojsnímačového modelu s odpočtom pomocou čipovej karty môže byť do 30 eur.
Nasledujúce vyregulovanie sústavy môže stáť od približne 50 do 70 eur krát počet radiátorov v byte.
Výber prístroja
Pri korigovaní spotreby tepla v bytovke tiež zaváži typ prístroja, ktorý si bytovka zadováži.
Vysoký podiel na slovenskom trhu predstavujú morálne a technicky zastarané odparovacie pomerové rozdeľovače tepla, ktoré neumožnia naplniť jeden z cieľov tejto legislatívnej zmeny, ktorým je poskytovanie informácií konečnému spotrebiteľovi o jeho podiele na nákladoch (spotrebe) bytového domu priebežne počas aktuálneho roka tak, aby tento mohol v prípade záujmu korigovať svoje užívateľské správanie, vraví Piterka.
Ako sa líšia
Prehľad typov pomerových rozdeľovačov používaných v bytovkách a ich limity pri rozpočítaní tepla v praxi.
PRVN na radiátory
- Najčastejšie používaný spôsob merania odovzdaného tepla v sústavách s radiátormi. Zameriavajú sa priamo na meranie množstva odovzdaného tepla prostredníctvom jednotlivých vykurovacích telies.
- Nedokážu to však presne, na úrovni fyzikálnych jednotiek, ale iba informatívne vo forme tzv. dielikov.
- Základným predpokladom je, že jeden dielik na ktoromkoľvek radiátore predstavuje rovnaké množstvo odovzdaného tepla, ktoré vstupuje do rozpočítania. To neplatí vždy, avšak presnosť merania je spravidla pre potreby rozpočítania nákladov na teplo dostatočná.
Odparovacie
- Inštalujú sa priamo na plochu vykurovacieho telesa zhruba do 2/3 výšky a množstvo odovzdaného tepla do miestnosti indikujú prostredníctvom množstva odparenej tekutiny.
- Vyznačujú sa pomerne malou presnosťou merania a relatívne veľkou chybou pri odpočtoch. Navyše spôsob odpočtu nedokáže zabrániť manipulácii s nameranými údajmi, nakoľko je iba ťažko spätne kontrolovateľný.
Elektronické
- Inštalujú sa rovnako priamo na plochu vykurovacieho telesa zhruba do 2/3 výšky a množstvo odovzdaného tepla indikujú elektronicky.
- Snímajú teplotu vykurovacieho telesa v referenčnom bode a súčasne sa snažia snímať aj teploty vzduchu vo vykurovanej miestnosti. Na základe rozdielu teplôt a výkonu vykurovacieho telesa indikujú množstvo odobratého tepla.
- Údaje sa zapisujú do pamäte prístroja a sú spätne kontrolovateľné.
- Novšie typy prístrojov umožňujú diaľkový odpočet nameraných hodnôt.
PRVN na spiatočke z radiátorov
- Tieto môžu pozostávať z teplo citlivého sklíčka, ktoré mení svoju farbu v závislosti od teplotných podmienok, ktorým je počas vykurovacej sezóny vystavené. Vychádza sa z predpokladu, že na základe teploty vody na výstupe z radiátora dokážeme určiť množstvo tepla odovzdané radiátorom do miestnosti. Zjednodušene povedané, čím vyššia je z dlhodobého hľadiska teplota vody na výstupe z radiátora, tým viac bol radiátor používaný a teda dodal do miestnosti aj viac tepla.
- Nedostatkom tohto spôsobu merania je fakt, že teplota vody na výstupe z radiátora môže byť nízka z dvoch rôznych dôvodov.
- Za prvé radiátor je utlmený – voda radiátorom prúdi iba pomaly a výrazne sa ochladzuje. Teda množstvo indikovaného aj odovzdaného tepla do miestnosti je nízke.
- Na druhej strane si predstavme v tej istej miestnosti dlhodobo netesné resp. pootvorené okno. V takomto prípade môže nastať stav, kedy bude síce radiátor odovzdávať do miestnosti relatívne veľké množstvo tepla, ale aj tak bude teplota vody na výstupe radiátora nízka a teda aj indikovaná spotreba bude nízka.
- Z toho vyplýva, že tento spôsob merania nedokáže spoľahlivým spôsobom zohľadniť prípadné opatrenia na zníženie energetickej náročnosti bytov.
- Čiastočne sa tento nedostatok snažia riešiť elektronické verzie takýchto indikátorov, ktoré sa okrem teploty spiatočky na jednotlivých radiátoroch snažia snímať aj teplotu v miestnosti.
Rozpočítanie nákladov podľa dennostupňov (gradenova metóda)
- Pri tomto systéme rozpočítania sa neorientujeme na meranie množstva dodaného tepla do miestnosti resp. bytov na jednotlivých vykurovacích telesách, ale iba na teplotu vzduchu v jednotlivých miestnostiach. Filozofiou tohto spôsobu rozpočítania je prístup v ktorom by každý mal za rovnakú tepelnú pohodu v byte zaplatiť v prepočte na meter štvorcový rovnakú platbu.
- Tento spôsob rozpočítania odstraňuje možné nespravodlivosti pri rozpočítaní nákladov na teplo prameniace z rozdielu medzi dodaným teplom do miestnosti a teplom, ktoré sa v tejto miestnosti efektívne spotrebuje.
- No na druhej strane tento spôsob rozpočítania nedokáže zohľadniť rozdielne intenzity vetrania bytových priestorov ako iné opatrenia na zníženie energetickej náročnosti bytov realizované lokálne jednotlivými vlastníkmi. Nehovoriac už o skutočnosti, že prístup k rozpočítaniu tepla iba ako k službe je dnes už prekonaný.
Matej Gerboc, Vyregulovanie.sk
