Minister a exminister dopravy sa sporia, ako ochrániť malých stavbárov pred meškajúcimi platbami od Váhostavu.
Agentúrny text sme o 18:28 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Sú síce znechutení, ale pracujú. Ľuďom, ktorí stavajú 14kilometrový úsek diaľnice D1 Dubná skala – Turany pri Martine Váhostav za práce neplatí, len z týždňa na týždeň sľubuje, že už peniaze pošle.
Aj na tom, či slovo dodrží, bude záležať, čo na rozostavanej diaľnici uvidí minister dopravy Ján Počiatek (Smer), keď sa na ňu príde pozrieť.
Návštevu však plánuje až na jar, v rámci pripravovaných kontrolných dní na stavbách. Či to stihne ešte pred prezidentskými voľbami, alebo až po nich, včera ministerstvo dopravy ešte nevedelo.
Od vlády chcú zmeny
Úsek D1
Dubná skala - Turany
Na rozostavanej diaľnici robí vyše 300 stavbárov.
Viac než 200 z nich pracuje pre subodávateľské firmy.
Výplaty im meškajú už mesiace. Ak do piatka peniaze nedostanú, možno nenastúpi do práce takmer nikto z nich.
Opozícia vláde vyčíta, že by mala zmeniť zákony a najzraniteľnejšie firmy chrániť pred nepreplácaním faktúr.
Na zmenu vyzval Počiatka jeho predchodca v kresle ministra dopravy Ján Figeľ (predseda KDH).
V zákone by zakotvil, aby veľkých dodávateľov, ktorí nevyplatia malých subdodávateľov, zasa nevyplácal štát.
Poslanec Ivan Štefanec z SDKÚ vidí cestu v sprísnení podmienok účasti vo verejných obstarávaniach.
Šéf SaS Richard Sulík navrhuje, aby bola dobrá platobná disciplína z minulosti jednou z podmienok účasti v tendroch.
Počiatek nazval Figeľov návrh „paškvilom“, ktorý situáciu nerieši iba viac komplikuje.
Dodal, že na ochranu malých firiem, ktoré čakajú na peniaze, treba prijať komplexnú zmenu legislatívy. Na tej už robia ministerstvá spravodlivosti a vnútra.
Vo Figeľovom návrhu vidí istú perspektívu Ľubomír Baláž z firmy Balux LG, ktorá sa zaoberá verejnými súťažami. Možnosť, že by štát neplatil tým, ktorí neplatia ďalej, totiž môže na veľkých vyvinúť tlak.
Existuje však riziko, že ak by sa v praxi štátne platby odstrihli, nebude už mať veľký stavbár vôbec z čoho platiť.
Baláž si vie skôr predstaviť také zmeny, ktoré by umožnili štátu v tendroch pýtať od záujemcov o výstavbu doklady o ich finančnej disciplíne z minulosti.
Určitou morálnou autoritou v sporoch by mohol byť do budúcna „hospodársky ombudsman“, hovorí Baláž.
Firmy síce majú aj dnes právne možnosti, ako sa brániť pred meškajúcimi platbami, ale vidina dlhých súdnych sporov ich demotivuje.
Ceny diaľnic stúpli
Za trápenie dodávateľov pri Martine môže podľa Počiatka Figeľ, pretože zmluvu na stavbu podpisoval on v ére superlacných diaľnic. Vtedy ponuky stavbárov extrémne podliezali štátne expertízy.
V prípade martinského úseku Váhostav uspel s najnižšou cenou necelých 138 miliónov eur. Štát v tendri čakal, že ho úsek môže vyjsť aj na 334 miliónov eur.
Za vlády Roberta Fica sú ponuky v tendroch menej štedré oproti štátnym odhadom.
Ale napríklad pri stavbe diaľnice pri Ružomberku, medzi Hubovou a Ivachnovou, tiež vyhralo konzorium, ktoré podliezlo asi 465-miliónové odhady štátu o vyše 200 miliónov. Členom tohto konzorcia je aj Váhostav.
Ceny diaľnic odrážajú dianie na trhu. Ich rast za tejto vlády ovplyvnilo aj to, že štát naraz vypísal päť veľkých tendrov na výstavbu diaľnic.
