BRATISLAVA. Spotrebiteľské ceny boli na Slovensku v januári v priemere také ako pred rokom. No ľudia si myslia, že je to inak.
Aj keď na začiatku roka klesli aj ceny energií, najmä elektriny, a ceny potravín sa zmenili len minimálne, spotrebitelia to vidia tak, že ceny rástli. Takzvaná vnímaná inflácia dosiahla podľa UniCredit Bank 2,9 percenta. V skutočnosti sme mali v januári na Slovensku nulovú medziročnú infláciu.
Každý míňa inak
Ekonómovia banky pri výpočte vnímanej inflácie vychádzajú z výsledkov prieskumu Štatistického úradu, ktorý sa spotrebiteľov pýtal, či vnímajú rast cien, alebo ich pokles. Prečo si teda myslia, že ceny rástli, aj keď podľa oficiálnych čísel to tak nebolo?
Napríklad preto, že Štatistický úrad meria infláciu priemernej domácnosti. No v skutočnom svete v podstate priemerná domácnosť neexistuje.
„Každý máme rozdielnu štruktúru výdavkov. Každý z nás by si tak mohol merať svoju vlastnú infláciu,“ hovorí hlavný ekonóm UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Štatistický úrad sleduje nielen výdavky priemernej domácnosti, ale aj výdavky dôchodcov či domácností s nízkymi príjmami. Každá z týchto skupín má svoj vlastný spotrebný kôš, teda rozdielnu štruktúru výdavkov.
Dôchodcovia na rozdiel od priemernej štatistickej domácnosti míňajú viac na bývanie či zdravie. Menšiu časť príjmov však dávajú na dopravu, vzdelávanie či posedenie v reštauráciách.
Domácnosti, ktoré majú nízke príjmy, míňajú viac na potraviny a menej na dopravu, kultúru, nábytok aj zdravie.
Aké ceny rástli
Míňame teda rôzne a aj ceny sa vyvíjajú rozdielne. Kým v minulosti rástli u nás najmä ceny energií, posledných desať rokov stúpajú najmä ceny vzdelávania a zdravia.
V minulosti sa inflácia domácností s nízkymi príjmami a dôchodcov často výrazne líšila od priemernej inflácie. To sčasti vysvetľuje, prečo mohla byť vnímaná inflácia vyššia ako skutočná.
„V posledných štyroch rokoch sa rozdiely inflácie týchto troch typov domácností takmer vytratili,“ hovorí Koršňák.
Prečo je potom pocitová inflácia aj tak vyššia? Môže to byť spôsobené tým, že zmenu ceny niektorých tovarov vnímajú ľudia viac citlivo ako iných. Keď zdražie chlieb či mäso, spotrebiteľom sa môže zdať, že ceny u nás rastú.
Niektoré tovary s nízkou cenou ani nie sú v spotrebnom koši, ktorý sleduje Štatistický úrad. Príkladom je detská lízanka. No ak zdražie o desať alebo dvadsať centov, mamičkám sa môže zdať, že tovary u nás dražejú.
A hoci elektrina v januári zlacnela, niekomu sa zálohová platba môže znížiť až pri vyúčtovaní preplatkov.
Čakajú vyššiu infláciu
Ľudia menej citlivo vnímajú zmeny, keď ceny položiek, na ktoré najviac míňajú, dlhšie klesajú. Aj preto sa spotrebiteľom mohlo pred piatimi rokmi zdať, že ceny klesajú, aj keď v skutočnosti sa ich rast iba spomalil.
Pocitovo môže byť inflácia nižšia aj vtedy, keď sa ekonomike darí. V tomto roku má zrýchliť rast, no zamestnanosti to výraznejšie nepomôže. Aj preto môžu ľudia citlivejšie vnímať ceny a myslieť si, že rastú rýchlejšie.
V januári si napríklad mysleli, že ceny budú rásť u nás v najbližších mesiacoch trikrát rýchlejšie, ako odhadujú ekonómovia. V priemere za rok by mali stúpnuť menej ako o percento.
