Bratislava 30. októbra (TASR) - Ukladanie úspor do komerčných bánk je stále najpopulárnejšia forma využívania prebytočných disponibilných prostriedkov slovenských domácností. Postupne však rastie aj význam správcovských spoločností. Významným medzníkom ovplyvňujúcim náhľad občanov SR na zhodnocovanie ich úspor hlavne čo sa týka ich bezpečnosti bol pád veľkých nebankových subjektov zo začiatku tohto roku.
Podľa údajov Národnej banky Slovenska (NBS) v bankových inštitúciách majú obyvatelia svoje prostriedky uložené najčastejšie v podobe krátkodobých termínovaných vkladov. Obyvatelia tak mali ku koncu septembra 2002 uložených týmto spôsobom pri priemernej úrokovej miere 5,24 % celkovo 245,2 miliardy Sk, čo predstavuje takmer 78 % z celkového množstva vkladov. Celkový objem vkladov v bankách predstavoval 314,8 miliardy Sk.
Čo sa týka výnosnosti úspor, zjednodušený pohľad na oficiálne údaje môže poukázať na to, že zarobiť úsporami sa dalo iba v tomto roku. Reálna úroková miera, ktorá predstavuje úrokovú sadzbu očistenú od vplyvu inflácie, a tým ukazuje reálne zhodnotenie úspor, je totiž kladná iba v roku 2002. "Reálna úroková miera v rokoch 1999, 2000 a aj 2001 bola záporná," uviedol analytik Ľudovej banky Mário Blaščák. Práve v týchto rokoch totiž dynamika inflácie predstihovala úroveň úrokových mier, ktorými komerčné banky úročili úspory klientov.
V tomto roku však došlo k významným zmenám, keď priemerná miera inflácie doteraz predstavovala 3,4 % a priemerná úroková miera z termínovaných vkladov asi 5,5 %. To znamená, že hodnota úspor v bankách sa v tomto roku zvýšila o asi 2 %. M. Blaščák však zdôrazňuje, že ide o trochu zjednodušený pohľad vzhľadom na rozpätie úrokových sadzieb poskytovaných na jednotlivé splatnosti. Čísla NBS ukazujú, že zatiaľ čo termínované vklady nad 5 rokov niesli len 3,1-% úročenie, vklady do 5 rokov až 11,4 %. Ostatné sadzby sa pohybovali v pásme 4,76 až 7,9 %. Otázny ostáva vývoj reálnych úrokových sadzieb v budúcom roku. Vláda totiž avizovala zvýšenie nepriamych daní a regulovaných cien, čo by malo infláciu opäť zvýšiť nad úroveň 8,5 %. Úročenie vkladov presahujúce túto úroveň je v prípade slovenských komerčných bánk naozaj raritou.
V otvorených podielových fondoch (OPF) mali obyvatelia podľa údajov, ktoré TASR poskytla Asociácia správcovských spoločností (ASS), uložené ku koncu 3. štvrťroka vyše 10,551 miliardy Sk. Najväčšiu časť týchto zdrojov, až 38,91 % (4,059 miliardy Sk) pritom konzervatívni občania SR investovali do dlhopisových fondov. Čo sa týka obľúbenosti, zmiešané OPF obsadili s 30,19 % a 3,149 miliardy Sk druhé miesto. Nasledovali fondy peňažného trhu, ktoré sú alternatívou k bežným účtom v bankách, dosahujú však oveľa výraznejšie zhodnotenie. Celkovo majú v tejto skupine fondov obyvatelia uložených približne 1,852 miliardy Sk (17,76 %). Do akciových fondov, ktoré podliehajú častým výkyvom, obyvatelia investovali ku koncu 3. štvrťroka 1,309 miliardy Sk (12,55 %).
Najúspešnejšou správcovskou spoločnosťou, s 31,6-% podielom na trhu, je Tatra Asset Management. Čistá hodnota majetku vo všetkých fondoch tejto spoločnosti dosiahla ku koncu septembra 3,337 miliardy Sk. S 19,55 % ju nasledovala Prvá penzijná, v ktorej majú obyvatelia uložených 2,063 miliardy Sk. V porovnaní s rokom 2001 stúpli priemerné čisté predaje v roku 2002 približne o 50 %.
Významnou udalosťou ovplyvňujúcom ostražitosť občanov pri ukladaní svojich úspor bol pád celej skupiny najväčších nebankových subjektov zo začiatku tohto roku. V spoločnostiach Horizont, B.M.G. Invest, AGW, Drukos, SaS Slovensko či Sporoinvest, ktoré ponúkali nereálny výnosy, vkladateľom zostalo uviaznutých viac ako 20 miliárd Sk. Väčšina z nich je už momentálne v konkurze a vkladatelia musia čakať na zdĺhavé vyrovnanie ich pohľadávok. Vrátenie ich vkladov v pôvodnej výške bude už veľmi problematické, pretože osobitne majitelia Horizontu a B.M.G. prevádzali vybrané zdroje na iné subjekty mimo pôvodnej štruktúry týchto firiem.
Lepšiu šancu získať svoje peniaze späť môžu mať bývali klienti BDV Družstva patriaceho do skupiny Drukos. Po predaji firmy novým holandských vlastníkom bol totiž vytvorený projekt splátkového predaja, ktorý by mal postupne zo svojich ziskov klientom BDV uhradiť aspoň celú výšku ich istiny.
