BRATISLAVA. Ceny na Slovensku boli vo februári mierne nižšie ako pred rokom. Podľa Štatistického úradu klesli medziročne o 0,1 percenta. Aj keď ide o malý pokles, nič to nemení na tom, že v histórii Slovenska sme mali prvýkrát defláciu.
Prečo ju máme
Zlacnelo bývanie a doprava, pretože klesli ceny energií a pohonných látok. V mínuse boli podľa štatistikov aj telekomunikačné služby.
Ceny potravín medziročne neklesli, no ich rast neprevýšil jedno percento. „Štandardne ceny potravín zvyknú rásť o tri až štyri percentá a vyšší rast zvyknú mať aj ceny ďalších tovarov a služieb,“ hovorí analytik Tatra banky Juraj Valachy. Že to tak teraz nie je, súvisí aj s tým, že máme nízky ekonomický rast a zamestnanosť rastie málo.
Okrem zeleniny a mäsa v porovnaní s januárom zlacneli aj výrobky z múky a oleje.
Ekonómovia pokles cien vo februári väčšinou čakali, líšili sa v názore, či sa to ešte zopakuje a kedy. Rýchly rast cien v tomto roku neodhaduje nikto.
Čo to znamená
Pre bežných ľudí pokles cien znamená dobrú aj nepríjemnú správu. Aj keď sa im nominálna mzda nezvýši, môžu si za ňu dovoliť kúpiť viac. Deflácia zvyšuje reálnu mzdu. Predražuje úvery, nie je preto dobrou správou napríklad pre hypodlžníkov.
„Pre ekonomiku je podstatné, ako sa správa tá časť tovarov a služieb, ktorých nákup sa dá odložiť,“ hovorí Valachy.
Keď spotrebitelia odkladajú rekonštrukciu bytu alebo kúpu auta, lebo si myslia, že neskôr zaplatia menej, znižujú dopyt po týchto tovaroch a službách. Ich ceny klesajú, firmám sa znižujú tržby a s tým aj ochota zvyšovať platy či zamestnávať.
Ekonómovia to však nepredpokladajú. „Inflačné očakávania spotrebiteľov sa dokonca vo februári mierne zrýchlili,“ hovorí analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.
Slovensko je však otvorená ekonomika, väčšinu tovarov a služieb vyvážame. Nepríjemnou správou pre našu ekonomiku by tak bolo hlavne to, keby defláciu mali naši hlavní obchodní partneri – Nemecko, Francúzsko, Rakúsko či Česko.
„Nehovoríme o jednom či dvoch mesiacoch, ale o deflácii, ktorá trvá aspoň rok alebo dva roky. Jedna z prvých vecí, ktorú by spotrebitelia v týchto krajinách obmedzili, by bol určite nákup áut či televízorov,“ hovorí ekonóm SAV Vladimír Baláž. Vývoz práve týchto tovarov je pre našu ekonomiku podstatný.
Kto ju už pozná
O riziku deflácie sa hovorí už niekoľko mesiacov. Vo februári rástli ceny v eurozóne medziročne o 0,8 percenta.
Európska centrálna banka (ECB) považuje za dobrú pre ekonomiku eurozóny dvojpercentnú infláciu v strednodobom horizonte. Základnú sadzbu medzičasom znížila na 0,25 percenta a bankám poskytla lacné trojročné pôžičky.
S defláciou od začiatku dlhovej krízy bojuje Grécko. Japoncov straší pokles cien, a teda aj brzdenie ekonomiky už dve desaťročia. „Je to úplne odlišný prípad ako Grécko,“ hovorí Baláž.
Koncom 80. rokov v krajine zbankrotovalo veľa firiem pre burzový prepad a krajina mala problém s demografickým vývojom. Ľudia nad 40 rokov skôr šetrili na dôchodok, ako míňali, čo nepomáhalo ekonomike.
„No teraz sa to začína otáčať. Ako dôchodcovia začali viac míňať, čo oživuje domácu spotrebu,“ dodal Baláž.
[content type="avizo-clanok" img-db="mucka" id="7133369" title="Komentár Františka Múčku" url-type="sme-article"]Vyspelý svet je zadlžený, preto je preň nízka inflácia či deflácia hrozbou.[/content]